Teatro Tatro

     Podľa Brookovej kategorizácie, vybrala by som hneď dva priečinky: divadlo sväté a divadlo drsné (ľudové),  pričom  do  prvého  by  viac-menej patrili spracovávané fabuly a do druhého viac-menej výrazové prostriedky ich stvárnenia. Alebo inak, a presnejšie: veľké témy lásky, vášní a nenávisti, príbehy baladické a mýtické, sa miešajú s prízemnosťou aj zemitosťou, zmyslovosťou, bujným smiechom, splýva „vysoké“ a „nízkym“. Zo slovenských divadiel sú, myslím, najbližšie k dávnej komediantskej tradícii, ťahá ich to na jarmoky, pouličné akcie, do plenéru. Tvárni herci, schopní improvizácie, dominantná scénografia, výrazná hudba. A ešte niečo: bábkovosť. „Za povšimnutie stojí, že Teatro Tatro (pravdepodobne programovo) nedeklarovalo svoju príslušnosť ani k divadlu činohernému, ani k divadlu bábkovému(…) Bábkarská spoločnosť však paradoxne cíti, že aj keď sa v produkciách divadla Teatro Tatro neobjavuje klasická bábka (…), predsa sa nám inscenácie tohoto divadla vidia bábkovými.“ (I.Polívková-Hledíková, Medzičasopis 2/93).

                                                                                                                                                            Anna Grusková (bulletin DN ´93)   

 

      Korene vzniku jedného z najzaujímavejších divadelných telies posledného decénia uplynulého milénia na Slovensku siahajú do roku 1989, keď sa divadelníci niekoľkých profesionálnych divadiel rozhodli robiť divadlo mimo svojich domovských scén. Pod režijným vedením Ondra Spišáka a s výtvarníkom Ferom Liptákom tak uzrelo svetlo sveta naštudovanie Ghelderodovho "Sira Halewyna", ktoré sa stretlo s nebývalým ohlasom. S inscenáciou sa súbor okrem všemožných i nemožných slovenských festivalov a prehliadok zúčastnil festivalov v Čechách, Poľsku, Anglicku a Slovensku. Tento úspech sa stal impulzom k ďalšej práci. Nasledovalo naštudovanie prestavenia "Derniéra", opäť podľa Ghelderoda a insitnej rozprávky "Rapotačky", ktoré znovu žali úspech v podobe pozvaní na ďalšie viac či menej renomované stretnutia divadelníkov.

     Prirodzený vývoj ľudí okolo TEATRO TATRO vyvrcholil v roku 1992 pokusom o založenie stálej divadelnej scény v Poprade. V tomto roku sa teleso zaregistrovalo ako občianske združenie a tak vzniklo "voľné zduženie hercov, režisérov, výtvarníkov, ich manželiek a detí". Popradská anabáza vyvrcholila premiérami Shakespearovho "Rómea a Júlie", ďalšej rozprávky pre deti "Tatranská povesť" a po štyroch mesiacoch sa skončila. Súbor sa vrátil do obvyklých koľají, ktorými bolo zhromažďovania peňazí na ďalší projekt a v závislosti od úspešnosti tejto činnosti naštudovanie ďalšej inscenácie. Tak postupne vznikli inscenácie "Poďme spolu do Betléma", "Minas Tirith - Minas Morgul" a počas krátkeho obdobia, kedy súbor objavil a vo vízii stálej hracej scény na vlastné náklady zrekonštruoval priestor bývalého kina Tatra v budove vtedajšieho bábkového divadla v Nitre, i naštudovanie legendárnej "Balady pre banditu" v roku 1995.

    Nasledujúce roky súboru nepriali, priestor, ktorý mohol byť stálou scénou, sa ňou nestal a tak jediným tvorivým počinom bolo naštudovanie ďalšieho predstavenia pre deti "O stvorení sveta". Týmto kúskom si súbor potvrdzoval, že existuje, ale čo je dôležitejšie, začal spoluprácu s ďalším výtvarníkom, blízkym súboru, Ivanom Hudákom. Okrem toho sa podľa možností vykryť náklady spojené s cestou zúčastňoval ďalších festivalov a prehliadok, mimo domácich a českých opäť v Poľsku, ale i vo Francúzsku či Taliansku.

     Počas celej svojej existencie sa súbor ako jeden z mála programovo venoval pouličným a exteriérovým produkciám, čo potvrdzoval rôznymi happeningami a performance vo voľnom priestore (vianočné či pašiové hry, séria happeningov "TT night" či séria pouličných happeningov k voľbám 1998), spoluprácou s podobne orientovanými súbormi (Divadlo Continuo či Divadlo bratří Formanů v Čechách), ale i účasťou na festivaloch pouličných divadiel, rôznych jarmokoch a trhoch pod holým nebom.

    Vyvrcholením desaťročného úsilia súboru bola úspešná realizácia projektu "Maringotka" v roku 1999 a naštudovanie prvého titulu "Bianka Braselli, dáma s dvoma hlavami". Predstavenie, ktoré vzniklo voľne podľa poviedky českého spisovateľa Jana Weissa je šité na mieru tejto univerzálnej, nezávislej mobilnej divadelnej scény. Predstavenie je esenciou toho najlepšieho, čo ponúka divadlo a tradícia pouličného divadla a cirkusu zvlášť tak, ako ho poznali naši rodičia a starí rodičia. Premiéra predstavenia počas festivalu Divadelná Nitra sa stretla s mimoriadne priaznivým prijatím ako u odbornej, tak i u laickej diváckej verejnosti. O kvalitách predstavenia svedčí i to, že na Festivale Divadlo na hranici v Českom Těšíne získalo hlavnú cenu v konkurencii viac ako dvoch desiatok súborov z Čiech, Poľska a Slovenska, ďalje "Zvláštna cena" udelená v roku 2000 na Medzinárodnom divadelnom festivale "Kontakt" v poľskej Toruni, v roku 2001 udelená cena diváka a cena za najlepší herecký výkon na divadelnej prehliadke Kopřiva v českej Kopřivnici či cena za najlepší divadelný experiment z Medzinárodného divadelného festivalu "Biela veža" v bieloruskom Breste v roku 2001.

    V roku 2002 súbor rozšíril projekt "Maringotka" o malú scénu - malú maringotku ťahanú koníkom. V prvej časti letnej sezóny naštudoval predstavenie "Červená Čiapočka alebo Klauni všetkých krajín, spojte sa!", ktoré mali možnosť vidieť diváci nielen na Slovensku, ale i v Poľsku, kde súbor vystúpil na III. Warszawskom Paˆłacy Teatralnom vo Varšave. Vrcholom letnej sezóny bolo mesačné putovanie po dedinách východného Slovenska a Ukrajiny, kde súbor odohral takmer 20 predstavení. V druhej časti sezóny sa súbor opäť venoval predstaveniu "Bianka Braselli, dáma s dvoma hlavami", ktoré s úspechom odohral na prehliadkach v Kolíne a v Banskej Bystrici.

    V roku 2003 súbor nadviazal na poetiku kočovného divadla predstavením "Klauni všetkých krajín, spojte sa! alebo Amore", ktoré uviedol na festivale v talianskej Cervii a s nie veľkým úspechom sa pokúsil putovať po talianskych obciach a dedinách v regióne Emilia Romagna a po juhoslovenských dedinách Žitného ostrova. Okrem tohoto hlavného podujatia letnej sezóny súbor absolvoval vystúpenia v Českom Těšíne, kde získal za predstavenie "O stvorení sveta" Cenu diváka, ďalej sériu predstavení v poľskom Białystoku a Gdańsku, na festivale Galicja v poľskom Krasiczyne, ale aj na domácich podujatiach v Bratislave, Zvolene a Nitre.

    V podobnom duchu sa niesla i letná sezóna 2004, kedy vrcholom sezóny bolo putovanie po obciach a dedinách juhovýchodného Maďarska a západného Rumunska s ďalším titulom projektu "Klauni všetkých krajín, spojte sa! alebo Klauni". Okrem toho už tradične, vystúpil na festivaloch a prehliadkach na Slovensku (STRETNUTIE V 4, Kremnické GAGy, Bábkarská Bystrica či Divadelná Nitra), ale i v Čechách na Festivale divadiel európskych regiónov v Hradci Králové, na Prehliadke pouličných divadiel v Brne a na prestížnom festivale pouličných divadiel Sztuka Ulicy vo Varšave.

    Mimoriadne náročnou bola letná sezóna v roku 2005. Výsledkom viac ako trojmesačnej intenzívnej práce bola premiéra titulu "Prorok Ilja" v medzinárodnom obsadení. Okrem toho súbor absolvoval vystúpenia doma i v zahraničí a usporiadal prehliadku pouličných divadiel "Šiator pod hradom".

    Úspešnou bola letná sezóna v roku 2006. Po predstaveniach hry "Prorok Ilja" na festivale Divadelní Flora v českom Olomouci získal súbor za naštudovanie tejto inscenácie Cenu bratislavského diváka na 2. ročníku festivalu Nová dráma/New Drama v Bratislave, hlavnú cenu "Zlomenú závoru" na 17. ročníku medzinárodného divadelného festivalu Bez Hranic, ktorý sa uskutočnil v Českom Těšíne a v poľskom Cieszyne, cenu "Perla pre susedov" na festivale Sąsiedzi v poľskom Lubline a "Zlatého gunára" v oblasti divadla na Kremnických GAGoch v Kremnici. Okrem ďalších vystúpení v Poľsku a na Slovensku súbor pripravil druhý Šiator pod hradom" v Nitre a letnú sezónu ukončil vystúpeniami vo Varšave a v Ústí nad Labem.

    V roku 2007 sa súbor zúčastnil festivalov a prehliadok doma i v zahraničí. Domácemu publiku sa predstavil na prehliadke STRETNUTIE V4 v Nitre, na martinských Dotykoch a spojeniach, na Kaštieľných hrách v Strážkach, na Žilinskej svätojánskej noci a na festivale TEMPUS ART v Rožňave. Zo zahraničných vystúpení treba spomenúť účinkovanie v Poľsku (Festival The Neighbours v Lubline, Biennale Sztuki dla Dziecka v Poznani a Dziecie lato teatralne vo Varšave) a vystúpenia v Čechách (Letní Letná v Prahe, Festival MIMO v Jihlave, Slovenské dny ve Mlejně v Prahe a Spectaculo Interesse v Ostrave).

     Sezóna 2008 nebola na vystúpenia taká bohatá na počet odohraných predstavení, ako sezóny predchádzajúce, napriek tomu sa súbor zúčastnil niekoľkých významných prehliadok a festivalov. Po otvorení letnej sezóny na domácej pôde už tradičným Šiatrom pod hradom v Nitre vycestoval súbor na festival Na prahu v Českých Budějoviciach. Nasledovali domáce prehliadky Žilinská svätojánska noc v Žiline, Dotyky a spojenia v Martine, Cibulák v Pezinku a trenčianska Pohoda. Vrcholom prvej časti sezóny bolo vystúpenie v poľskom Szczecine na Festiwale artystów ulicy. V druhej časti sezóny súbor vystúpil v poľskom Nowom Sączi na festivale Małokarpatska Karpaty Offer a na Divadelnej Nitre. Najvýznamnejším však bolo vystúpenie v bieloruskom Breste na festivale Biela veža, kde za inscenáciu "Prorok Ilja" získal jedno z troch hlavných ocenení festivalu. Sezónu uzavrel sériou predstavení vo varšavských bábkových divadlách v rámci festivalu Korczak 2008.

     V tomto roku súbor pripravuje nový projekt, ktorý pod názvom "ZÁZRAČNÝ DIVADELNÝ AUTOMAT" bude mať premiéru na jeseň. Popri tom odohrá niekoľko predstavení v šiatri, väčšinu času letnej sezóny však bude venovať novému predstaveniu.