{"id":8868,"date":"2021-04-27T19:49:16","date_gmt":"2021-04-27T17:49:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/reviews\/"},"modified":"2021-04-29T18:49:43","modified_gmt":"2021-04-29T16:49:43","slug":"reviews","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/reviews\/","title":{"rendered":"Reviews"},"content":{"rendered":"<section class=\"l-section wpb_row us_custom_c2f20314 height_small width_full\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"w-slider style_none fit_cover\"><div class=\"w-slider-h\"><div class=\"royalSlider\"><div class=\"rsContent\"><a class=\"rsImg\" data-rsw=\"1024\" data-rsh=\"256\" href=\"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/02\/MAJSTER_banner-1024x256.jpg\"><span data-alt=\"\"><\/span><\/a><\/div><\/div><img src=\"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/02\/MAJSTER_banner-1024x256.jpg\" width=\"1024\" height=\"256\" alt loading=\"lazy\"><\/div><div class=\"w-slider-json\" onclick='return {&quot;loop&quot;:true,&quot;fadeInLoadedSlide&quot;:false,&quot;slidesSpacing&quot;:0,&quot;imageScalePadding&quot;:0,&quot;numImagesToPreload&quot;:2,&quot;arrowsNav&quot;:true,&quot;arrowsNavAutoHide&quot;:false,&quot;transitionType&quot;:&quot;move&quot;,&quot;transitionSpeed&quot;:300,&quot;block&quot;:{&quot;moveEffect&quot;:&quot;none&quot;,&quot;speed&quot;:300},&quot;controlNavigation&quot;:&quot;none&quot;,&quot;imageScaleMode&quot;:&quot;fill&quot;,&quot;autoScaleSlider&quot;:true,&quot;autoScaleSliderWidth&quot;:1024,&quot;autoScaleSliderHeight&quot;:256,&quot;fitInViewport&quot;:false}'><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section><section class=\"l-section wpb_row height_auto\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_boxes valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container animate_afl\" style=\"animation-delay:1s\"><div class=\"vc_column-inner us_custom_c3c26e5f\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><h1 style=\"text-align: left;\">Reviews<\/h1>\n<\/div><\/div><div class=\"w-separator size_medium\"><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"w-grid type_grid layout_8322 cols_2\" id=\"us_grid_1\" data-filterable=\"true\"><style id=\"us_grid_1_css\">#us_grid_1 .w-grid-item{padding:1.5rem}#us_grid_1 .w-grid-list{margin:-1.5rem}.w-grid + #us_grid_1 .w-grid-list{margin-top:1.5rem}@media (max-width:599px){#us_grid_1 .w-grid-list{margin:0}#us_grid_1 .w-grid-item{width:100.0000%;padding:0;margin-bottom:1.5rem}}<\/style><style>.layout_8322 .w-grid-item-h{}.layout_8322 .usg_post_custom_field_1{color:#999999!important;font-weight:400!important;text-transform:lowercase!important;line-height:1.5!important}.layout_8322 .usg_post_custom_field_2{color:#999c9f!important;font-size:0.9rem!important;line-height:1.5!important}.layout_8322 .usg_post_title_1{color:#1a1a1a!important;font-weight:700!important;text-transform:uppercase!important}.layout_8322 .usg_post_content_2{color:#333333!important}<\/style><div class=\"w-grid-list\" >\t<article class=\"w-grid-item post-9036 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-teatro-tatro-en\" data-id=\"9036\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">LIETAJ\u00daCA FR\u00cdDA TEATRA TATRO<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><div id=\"main\" class=\"site-main\">\n<div id=\"main-content\" class=\"main-content\">\n<div id=\"primary\" class=\"content-area\">\n<div id=\"content\" class=\"site-content\" role=\"main\">\n<article id=\"post-626\">\n<div class=\"entry-content\">\n<p>Kolekt\u00edv: <i>Lietaj\u00faca Fr\u00edda<br \/>\n<\/i>N\u00e1met: Zuzana H\u00e1jkov\u00e1, Renata Putzlacher, Ondrej Spi\u0161\u00e1k, scen\u00e1r: Reneta Putzlacher, hudba: R\u00f3bert Zajac, choreografia: Zuzana H\u00e1jkov\u00e1 a kol., v\u00fdprava: Branislav Mih\u00e1lik, sveteln\u00e1 r\u00e9\u017eia: J\u00e1n \u010cief, r\u00e9\u017eia: Ondrej Spi\u0161\u00e1k<br \/>\n\u00da\u010dinkuj\u00fa:<br \/>\nTane\u010dn\u00edci \u0160t\u00fadia tanca \u2013 Stanislava Vl\u010dekov\u00e1, Lucia Ka\u0161iarov\u00e1, Tom\u00e1\u0161 Nep\u0161insk\u00fd, Milan Herich, Zuzana H\u00e1jkov\u00e1<br \/>\nHerci Teatra Tatra \u2013 Ag\u00e1ta Sol\u010dianska, Milan Vojtela, Igor Ko\u017een\u00fd, Ondrej Spi\u0161\u00e1k, Luk\u00e1\u0161 Latin\u00e1k<br \/>\nPremi\u00e9ra: 22. 9. 2000, \u0160t\u00fadio tanca Bansk\u00e1 Bystrica a Teatro Tatro Nitra<\/p>\n<p><i>Dal mi cia\u0142o Ewy<br \/>\ni serce Adama, i anio\u0142\u00f3w lekko\u015b\u0107<br \/>\nale skryd\u0142a wyrwa\u0142 mi spod ziemi<br \/>\nz piek\u0142a, gdzie \u017cy\u0142 anio\u0142 str\u0105cony, z\u0142y demon<br \/>\nOdtad s\u0105dzona mi dwoisto\u015b\u0107 Upadki i wzloty kobiety-anio\u0142a R\u00f3\u017cno\u015b\u0107 p\u00f3r roku, i niebo i piek\u0142o Odi et amo, zmienne to samo<\/i>(Narodziny Fridy, Renata Putzlacher)<\/p>\n<p>Spolo\u010dn\u00fd projekt \u0160t\u00fadia tanca B. Bystrica a divadla Teatro Tatro Nitra <i>Lietaj\u00faca Fr\u00edda <\/i>je zvl\u00e1\u0161tnou inscen\u00e1ciou. Stret\u00e1va sa v nej zdanlivo nespojite\u013en\u00e9. Jazyk jarmo\u010dn\u00e9ho divadla a cirkusu s jazykom tanca a so zvukom jedin\u00e9ho p\u00f4vodn\u00e9ho austr\u00e1lskeho hudobn\u00e9ho n\u00e1stroja, tr\u00faby didgeridoo, s braz\u00edlskym berinbaom i zvukom africkej da\u017e\u010fovej palice. Prel\u00ednaj\u00fa sa v nej najrozmanitej\u0161ie filozofick\u00e9 a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 predstavy o svete (starogr\u00e9cka, \u010d\u00ednska, budhistick\u00e1, kres\u0165ansk\u00e1 a i.) s vlastnou predstavou o \u0148om, ktor\u00e1 sa trie\u0161ti na dva pr\u00fady: ironizuj\u00faci a m\u00fdtizuj\u00faci. Ka\u017ed\u00fd z vymenovan\u00fdch prostriedkov a ka\u017ed\u00e1 z t\u00e9m v\u0161ak v sebe nesie odkaz na in\u00e9. Sce\u013euje ich mysteri\u00f3zny pr\u00edbeh o lietaj\u00facej \u017eene (anjelovi), ktor\u00e1 sa zamilovala do pozemsk\u00e9ho \u010dloveka a umo\u017enila tak \u013eu\u010fom dotkn\u00fa\u0165 sa bo\u017esk\u00e9ho \u2013 vyst\u00fapi\u0165 na nebes\u00e1.<\/p>\n<p>Predstavenie sa odohr\u00e1va vo vo\u013enom priestranstve. Divadeln\u00fd priestor je tvoren\u00fd maringotkou, ktor\u00e1 je preklenut\u00e1 jednoduchou cirkusovou kon\u0161trukciou. Priestor v nej patr\u00ed predov\u0161etk\u00fdm \u013eudom. V rohoch kon\u0161trukcie s\u00fa vytvoren\u00e9 miesta na sedenie pre postavy Slnka (O. Spi\u0161\u00e1k) a Mesiaca (Z. H\u00e1jkov\u00e1). Z premostenia nad maringotku sa na horolezeck\u00fdch lan\u00e1ch sp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa dvaja anjeli, \u017eena (S. Vl\u010dekov\u00e1) a mu\u017e (T. Nep\u0161insk\u00fd), a vis\u00ed tu hojda\u010dka. Anjelom je vyhraden\u00fd predov\u0161etk\u00fdm priestor nad maringotkou. Hrac\u00ed priestor je z dvoch proti\u013eahl\u00fdch str\u00e1n obklopen\u00fd div\u00e1ckymi miestami na sedenie. Jazyk jarmo\u010dn\u00e9ho divadla v inscen\u00e1cii najv\u00fdraznej\u0161ie zastupuje postava v kost\u00fdme po\u0161t\u00e1ra (L. Latin\u00e1k) na bicykli \u2013 v r\u00f4znych intervaloch priestor okolo maringotky obch\u00e1dza alebo n\u00edm prech\u00e1dza, prednostne mu patr\u00ed. Po\u0161t\u00e1r sp\u00e1ja svet \u013eud\u00ed so svetom hore a je rozpr\u00e1va\u010dom deja i jeho ironick\u00fdm koment\u00e1torom. Pos\u00fava ho nielen slovne a v akci\u00e1ch, ale napr\u00edklad aj prostredn\u00edctvom tabuliek, na ktor\u00fdch sa v chronol\u00f3gii objavuj\u00fa r\u00f4zne v\u00fdznamn\u00e9 obdobia alebo udalosti zo \u017eivota \u013eudstva. Pomocou nich sledujeme osud \u013eudstva od ve\u013ek\u00e9ho tresku cez pravek, Adama a Evu, Kaina a \u00c1bela, stredovek a\u017e po sladk\u00fa renesanciu alebo leteck\u00e9 pokusy bratov Montgolfierovcov a Wrightovcov at\u010f. Hermes\/po\u0161t\u00e1r ale predov\u0161etk\u00fdm \u013eud\u00ed zav\u00e1dza, mystifikuje, vysmieva sa im, aj ke\u010f sa z\u00e1rove\u0148 spolupodie\u013ea na organiz\u00e1cii ich pokroku. Je ironiz\u00e1torom nielen ich, ale aj seba, samotn\u00fdch stvorite\u013eov vesm\u00edru i n\u00e1s samotn\u00fdch.<\/p>\n<p>Inscena\u010dn\u00fd pr\u00edbeh sa pred nami vytv\u00e1ra v troch l\u00edni\u00e1ch. Prv\u00e1 je l\u00edniou m\u00fdtickou, druh\u00fa predstavuje svet \u013eud\u00ed a tretia je l\u00ednia mystick\u00e1, pri\u010dom v\u0161etky tri v sebe nes\u00fa r\u00f4znu d\u00e1vku ir\u00f3nie a melanch\u00f3lie z\u00e1rove\u0148. M\u00fdtick\u00fa l\u00edniu predstavuje tvorcami inscen\u00e1cie vytvoren\u00fd obraz o usporiadan\u00ed sveta, ktor\u00fd vych\u00e1dza zo starej \u010d\u00ednskej predstavy. Anjelom i \u013eu\u010fom ako svetu v maringotke vl\u00e1dne Slnko (O. Spi\u0161\u00e1k) a Mesiac (Z. H\u00e1jkov\u00e1), ktor\u00ed n\u00e1s\/ \u013eudstvo, v\u00e4\u010d\u0161inou sediac na sto\u017eiaroch, informuj\u00fa o najrozmanitej\u0161\u00edch predstav\u00e1ch o svete, \u010dasto so sarkastick\u00fdm podt\u00f3nom. \u013dudom cestu smerom nahor okrem anjelov ukazuje a pom\u00e1ha odha\u013eova\u0165 Hermes. Je n\u00edm pr\u00e1ve po\u0161t\u00e1r na bicykli \u2013 jeho sp\u00f4sob odha\u013eovania pr\u00e1vd o na\u0161om \u017eivote predstavuje mystick\u00fa l\u00edniu pr\u00edbehu. Posil\u0148uje ju nahr\u00e1vka prednesu dvoch b\u00e1sn\u00ed v po\u013eskom jazyku o zroden\u00ed Fr\u00eddy a novovekom Ikarovi.<\/p>\n<p>Samotn\u00fd tvar je vytvoren\u00fd z fragmentov predstavuj\u00facich svet \u013eud\u00ed, ktor\u00e9 na prezentovan\u00e9 historick\u00e9 fakty vo\u013enej\u0161ie alebo tesnej\u0161ie nadv\u00e4zuj\u00fa. V\u00fdznamovo ich sp\u00e1ja t\u00fa\u017eba \u010dloveka po vzlietnut\u00ed v najrozmanitej\u0161\u00edch podob\u00e1ch. Raz je to prem\u00fd\u0161\u013eanie o kon\u0161trukcii lietaj\u00faceho stroja Leonardom na Vincim (I. Ko\u017een\u00fd), inscenovan\u00e9 ako rozhovor s Michelangelom Buonarrotim (M. Vojtela), alebo zn\u00e1zornenie lietadla bratov Wrightovcov. Inokedy stredovek\u00e9 upa\u013eovanie na hraniciach ako v\u00fdraz t\u00fa\u017eby t\u00fdch, ktor\u00ed sa chc\u00fa dosta\u0165 na nebesia aj prostredn\u00edctvom tak\u00fdchto \u201ez\u00e1sluh\u201c, alebo postupn\u00e9 narovn\u00e1vanie postoja pravek\u00e9ho \u010dloveka, pr\u00edpadne \u010fal\u0161\u00ed negat\u00edvny d\u00f4sledok viery v staroz\u00e1konn\u00e9ho Boha a snahy o povznesenie sa do nebies \u2013 bratovra\u017eda (\u010das\u0165 Kain a \u00c1bel) a pod. Jednotliv\u00e9 pohybov\u00e9 alebo slovn\u00e9 ilustr\u00e1cie na\u0161ich dej\u00edn s\u00fa v\u017edy nejak\u00fdm sp\u00f4sobom komicky ironizovan\u00e9 alebo sa v tomto duchu nes\u00fa od za\u010diatku. Z\u00e1rove\u0148 je do nich vpleten\u00e1 tak m\u00fdtizuj\u00faca, ako aj mystick\u00e1 l\u00ednia. Napr\u00edklad pra\u013eudia sa menia na \u013eud\u00ed r\u00f4znymi vari\u00e1ciami tane\u010dn\u00fdch krokov na mel\u00f3die filmov\u00fdch grotesiek, narovn\u00e1vaj\u00fa sa kot\u00fa\u013ean\u00edm, zahryznut\u00edm alebo h\u00e1dzan\u00edm jablka ako symbolu<br \/>\ndvojse\u010dnosti poznania. Hermes z \u010dasu na \u010das rob\u00ed momentky pre dejiny, matku, otca at\u010f. Hr\u00e1 sa s \u013eu\u010fmi ako ma\u010dka s my\u0161ou, ke\u010f po ve\u013ekom tresku h\u00faf mal\u00fdch smie\u0161nych postavi\u010diek v \u010diernych oblekoch utek\u00e1 z jedn\u00e9ho konca plochy na druh\u00fd za jeho \u201evodcovsky\u201c volaj\u00facim hlasom. Po\u010detn\u00e9 straty na \u017eivotoch pri m\u00e1rnych leteck\u00fdch pokusoch Hermes komentuje zr\u00fdchlen\u00fdm zat\u013akan\u00edm dreven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea do zeme; ide o znak hrobov aj na miestach, kde nikto nezomrel (postavy \u013eud\u00ed v r\u00fdchlom tempe sa po \u201erozlete\u201c v maringotke p\u00e1dom na zem zabili). Ke\u010f \u013eudia odhalili zneva\u017euj\u00faci podtext jeho konania, pripravil si tak\u00fdto hrob aj pre seba.<\/p>\n<p>K ve\u013emi vydaren\u00fdm situ\u00e1ci\u00e1m, v ktor\u00fdch sa rovnocenne stret\u00e1vali v\u0161etky tri l\u00ednie, patril fragment vz\u0165ahuj\u00faci sa ku Kopern\u00edkovi (M. Vojtela). Hermes v \u0148om na sp\u00f4sob moder\u00e1torov v cirkuse jednotliv\u00fdm postav\u00e1m pridelil plan\u00e9tu z Kopern\u00edkovej heliocentrickej s\u00fastavy rozdan\u00edm r\u00f4znofarebn\u00fdch bal\u00f3nov. Po ich defil\u00e9 pred nami s pr\u00edslu\u0161n\u00fdm Hermesov\u00fdm koment\u00e1rom boli do predst\u00e1v o usporiadan\u00ed plan\u00e9t okolo n\u00e1s ako v\u00fdrazu t\u00fa\u017eby po vzlietnut\u00ed zapojen\u00ed i \u013eudia. Postupovali ku Kopern\u00edkovi so svojimi milovan\u00fdmi zvieratkami (papierov\u00e1 kozi\u010dka, ove\u010dka, koh\u00fat), ktor\u00e9 postupne (priv\u00e4zovan\u00e9 na bal\u00f3ny\/plan\u00e9ty) vzlietali nahor. Vtedy medzi \u013eud\u00ed zost\u00fapilo i Slnko. Obraz sa kon\u010dil odletom bal\u00f3na \u2013 prvej vzducholode s n\u00e1zvom Zeppelin. K vydaren\u00fdm obrazom patrilo i zn\u00e1zornenie obdobia plavieb Feni\u010danov, ktor\u00ed sa neba dot\u00fdkali preletom \u010dajky nad ich hlavami (predstavovala ju \u017eena-anjel). N\u00e1padit\u00e9 bolo stvorenie Adama a Evy, zostrojenie lietadla bratov Wrightovcov, u\u017e spom\u00ednan\u00e9 akcie s jablkom, zd\u00f4vodnenie zrodenia t\u00fa\u017eby po lietan\u00ed u \u010dloveka ako sm\u00fatku zo\u010di-vo\u010di vlastnostiam in\u00fdch dvojnoh\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov (pod\u013ea Plat\u00f3novho delenia zvierat na dvoj- a \u0161tvornoh\u00e9) a mnoho in\u00fdch.<\/p>\n<p>Svet duchovna ako odvekej t\u00fa\u017eby \u010dloveka po v\u00fd\u0161kach zn\u00e1zornen\u00fd anjelom-mu\u017eom a anjelom-\u017eenou (Lietaj\u00faca Fr\u00edda) predstavoval z\u00e1rove\u0148 varuj\u00facu rovinu pr\u00edbehu. Vyv\u00edjal sa s\u00fa\u010dasne s v\u00fdvojom duchovnej \u00farovne sveta. Po tom, ako anjel-\u017eena zost\u00fapila na svet a pomohla svojej l\u00e1ske Ikarovi (M. Vojtela) vzlietnu\u0165, vybrali sa za n\u00edm na \u201enebo\u201c aj ostatn\u00ed \u013eudia. Zaplnili ho svoj\u00edm krikom, hul\u00e1kan\u00edm, bujarou veselos\u0165ou, v\u00fdbuchmi pet\u00e1rd a oh\u0148ostroja. \u201eVytisli\u201c odtia\u013e i anjela-mu\u017ea. Fr\u00edda zostala na pr\u00e1zdnej zemi sama a bez mo\u017enosti dosta\u0165 sa nahor. Cestu z pre\u013eudnen\u00e9ho neba a opustenej zeme jej uk\u00e1zalo die\u0165a, ktor\u00e9 sa jej pr\u00e1ve narodilo, mal\u00e9 blon\u010fav\u00e9 diev\u010datko, ktor\u00e9mu Mesiac i Slnko odovzdali svoje ins\u00edgnie (\u017elt\u00fd a biely bal\u00f3n). Spolu s Hermesom sa vydali na cestu za diev\u010datkom.<\/p>\n<p>Z\u00e1vere\u010dn\u00fd obraz je v\u0161ak mnohozna\u010dnej\u0161\u00ed. M\u00f4\u017eeme ho pochopi\u0165 ako ve\u013emi krut\u00e9 posolstvo o na\u0161om ve\u010dnom \u201eprekliat\u00ed\u201c: urobi\u0165 zo v\u0161etk\u00e9ho e\u0161te hor\u0161ie. M\u00f4\u017ee by\u0165 pre n\u00e1s v\u00fdrazom apokalyptick\u00fdch v\u00edzi\u00ed o r\u00f4znych sp\u00f4soboch z\u00e1niku sveta. Pr\u00edpadne, v z\u00e1vislosti od naturelu div\u00e1ka, sarkastick\u00fdm naplnen\u00edm predstavy o tom, \u010do bude s bohmi, ak sa nimi v\u0161etci staneme.<\/p>\n<p>Napriek r\u00f4znym v\u00fdkladom zmyslu inscen\u00e1cie je <i>Lietaj\u00faca Fr\u00edda <\/i>predov\u0161etk\u00fdm pravdou o n\u00e1s. O na\u0161ej t\u00fa\u017ebe po poznan\u00ed a o tom, \u017ee mo\u017eno ani nevieme, kam a\u017e n\u00e1s m\u00e1 a smie dovies\u0165 l\u00e1ska, ktor\u00fa v sebe nos\u00edme a po ktorej t\u00fa\u017eime.<\/p>\n<p><em>Dagmar In\u0161titorisov\u00e1: Kriticky o divadle (2013), s. 303 \u2013 307.<\/em><br \/>\n<em>P\u00f4vodne publikovan\u00e9: Javisko, ro\u010d. 32, 2000, \u010d. 11, s. 26 \u2013 27.<\/em><\/p>\n<\/div>\n<\/article>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<footer id=\"colophon\" class=\"site-footer\" role=\"contentinfo\">\n<div class=\"site-info\"><\/div>\n<\/footer>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>DAGMAR IN\u0160TITORISOV\u00c1 <\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><p>AD ASTRA<\/p>\n<\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9035 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-majster-en\" data-id=\"9035\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">POULI\u010cN\u00cd FANTAZIE (No. 4)<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><p>V r\u00e1mci \u010dtvrte\u010dn\u00edho programu jsem se paradoxn\u011b dostal pouze na jedin\u00e9 nepouli\u010dn\u00ed p\u0159edstaven\u00ed, kter\u00e9 mezin\u00e1rodn\u00ed festival pouli\u010dn\u00edho divadla <a href=\"http:\/\/www.zadvermi.cz\/za-dvermi\/\">Za dve\u0159mi<\/a> uvedl. <em>Majster a Margar\u00e9ta<\/em>, neboli po \u010desku Mistr a Mark\u00e9tka.<\/p>\n<p>P\u0159eslavn\u00fd rom\u00e1n Michaila Bulgakova m\u00e1 za sebou vedle \u0159ady divadeln\u00edch adaptac\u00ed (u n\u00e1s nap\u0159. Stavovsk\u00e9 divadlo, 2000, M\u011bstsk\u00e9 divadlo Zl\u00edn, 2005, \u010di Husa na prov\u00e1zku, 2010) tak\u00e9 filmov\u00e9, loutkov\u00e9 i seri\u00e1lov\u00e9 (mimochodem velmi vyda\u0159en\u00e9 \u2013 v re\u017eii Vladimira Bortka z roku 2005) zpracov\u00e1n\u00ed. Do t\u00e9to nepochybn\u011b l\u00e1kav\u00e9, le\u010d nejednoduch\u00e9 l\u00e1tky se pustil i pozoruhodn\u00fd slovensk\u00fd soubor Teatro Tatro, kter\u00fd na festival p\u0159ijel s velik\u00fdm \u0161apit\u00f3, v n\u011bm\u017e rozehr\u00e1l bezm\u00e1la \u010dty\u0159hodinov\u00fd opus o lidsk\u00e9 malosti, Pil\u00e1tovi, Je\u017e\u00ed\u0161ovi a \u010f\u00e1blovi a l\u00e1sce, kter\u00e1 jde a\u017e za hrob.<\/p>\n<p>Nechyb\u011bly p\u00edsni\u010dky, pliva\u010d ohn\u011b, zpocen\u00ed z\u00e1pasn\u00edci, nah\u00e9 \u017eeny, naz\u00ed mu\u017ei, auto vj\u00ed\u017ed\u011bj\u00edc\u00ed na sc\u00e9nu, loutky mal\u00e9 i v \u017eivotn\u00ed velikosti, st\u00ednov\u00e9 divadlo\u2026 Soubor, kter\u00fd od sv\u00fdch po\u010d\u00e1tk\u016f stoj\u00ed okolo re\u017eis\u00e9ra Ondreje Spi\u0161\u00e1ka a v\u00fdtvarn\u00edka Franti\u0161ka Lipt\u00e1ka, vzdal hold rusk\u00e9 poetice 30. let, klaunstv\u00ed sou\u010dasnosti a nad\u010dasov\u00e9mu origin\u00e1ln\u00edmu p\u0159\u00edstupu k divadlu a vznikla velkolep\u00e1 inscenace nejen svou d\u00e9lkou, kter\u00e1 se zd\u00e1 b\u00fdt skute\u010dn\u011b d\u011bsiv\u00e1, ale p\u0159edev\u0161\u00edm v\u0161\u00edm, \u010d\u00edm byla napln\u011bna. Prvn\u00ed dv\u011b hodiny do p\u0159est\u00e1vky \u010dlov\u011bk t\u00e9m\u011b\u0159 ned\u00fdch\u00e1 a vlastn\u011b se t\u00e9 \u010dasov\u00e9 rychlosti div\u00ed. Druh\u00e9 dv\u011b u\u017e p\u0159eci jen \u010das poci\u0165uje, ale nikoli proto, \u017ee by se nudil. To v \u017e\u00e1dn\u00e9m p\u0159\u00edpad\u011b. Ale ty tvrd\u00e9 d\u0159ev\u011bn\u00e9 lavi\u010dky bez op\u011bradel\u2026 prost\u011b cirkus.<\/p>\n<p>Do Bulgakovova sy\u017eetu zas\u00e1hli tv\u016frci jen nutn\u00fdmi \u0161krty, jinak by p\u0159edstaven\u00ed mohlo trvat i dvojn\u00e1sobn\u00fd \u010das. Ale um\u00edm si p\u0159edstavit, \u017ee by jist\u011b n\u00e1pady sr\u0161\u00edc\u00ed um\u011blci dok\u00e1zali uko\u010d\u00edrovat i takovou verzi. Ot\u00e1zkou je, jestli by to herci p\u0159e\u017eili. Ti se toti\u017e, a\u010d jich \u00fa\u010dinkovala opravdu velk\u00e1 spousta, t\u00e9m\u011b\u0159 nezastavili. Pokud zrovna n\u011bkdo nebyl na sc\u00e9n\u011b, musel vypom\u00e1hat s technick\u00fdm z\u00e1zem\u00edm, aby v\u0161echny triky jako b\u011bhaj\u00edc\u00ed Margar\u00e9ta po placht\u011b \u0161apit\u00f3, nov\u00e9 a nov\u00e9 postavy p\u0159ich\u00e1zej\u00edc\u00ed na Woland\u016fv jarn\u00ed ples \u010di neust\u00e1l\u00e9 \u010dasov\u00e9 posuny mezi rokem 1934 v Moskv\u011b, rokem 33 v Jeruzal\u00e9m\u011b a rokem 2015 v cel\u00e9m sv\u011bt\u011b, kter\u00e9 v\u017edy doprov\u00e1zelo epileptick\u00e9 pob\u00edh\u00e1n\u00ed v\u0161ech postav po jevi\u0161ti a v\u00edtr ml\u00e1t\u00edc\u00ed s oponou, mohly v\u016fbec vzniknout. Tradi\u010dn\u00edho narativu se tedy dr\u017eeli, p\u0159esto dostala prostor i aktualizace v podob\u011b obrazu, v n\u011bm\u017e se karikovala a ironizovala sou\u010dasnost se v\u0161emi jej\u00edmi stupidn\u00edmi televizn\u00edmi po\u0159ady a v\u00fdzvami na pomoc posti\u017een\u00fdm, za co\u017e m\u016f\u017ee altruista vyhr\u00e1t z\u00e1jezd nebo n\u011bco podobn\u00e9ho, ale i odkazy na rusk\u00e9 aktuality, jakou bylo nap\u0159\u00edklad tolik prob\u00edran\u00e9 vystoupen\u00ed skupiny Pussy Riot v chr\u00e1mu Krista Spasitele.<\/p>\n<p>Bulgakov tyto mor\u00e1ln\u00ed poklesky dokonale ztv\u00e1rnil ve Wolandov\u011b p\u0159edstaven\u00ed \u010dern\u00e9 magie, kde nejprve zaplavil s\u00e1l pen\u011bzi a pot\u00e9 nechal svou suitu uspo\u0159\u00e1dat m\u00f3dn\u00ed p\u0159ehl\u00eddku, p\u0159i n\u00ed\u017e v\u0161echny \u017eeny v s\u00e1le mohly vym\u011bnit sv\u00e9 star\u00e9 \u0161aty za nejnov\u011bj\u0161\u00ed sv\u011btovou m\u00f3du. Pen\u00edze se ov\u0161em po p\u0159edstaven\u00ed prom\u011bnily v bezcenn\u00e9 pap\u00edry a \u0161aty v prach, co\u017e zp\u016fsobilo peprn\u00e9 pob\u00edh\u00e1n\u00ed nahotinek po moskevsk\u00fdch ulic\u00edch. To se v\u0161ak k velk\u00e9mu zklam\u00e1n\u00ed akt\u00e9r\u016f do p\u0159edstaven\u00ed neve\u0161lo. P\u0159edstaven\u00edm se toti\u017e velmi umn\u011b nesl i moment odhalen\u00ed. Co chv\u00edli byl n\u011bjak\u00fd trik shozen, odhaleno divadeln\u00ed tajemstv\u00ed, ov\u0161em v\u017edy tak, \u017ee n\u00e1sledovalo n\u011bco mnohem p\u0159ekvapiv\u011bj\u0161\u00edho. Vrcholem byla jist\u011b nah\u00e1 Margar\u00e9ta, kter\u00e1 v jednu chv\u00edli used\u00e1 na ko\u0161t\u011b a v druh\u00e9m okam\u017eiku je v n\u00e1s vyvol\u00e1na iluze, \u017ee b\u011bh\u00e1 po placht\u011b stanu, zat\u00edmco p\u0159ipraven\u00fd horolezeck\u00fd sed\u00e1k zeje pr\u00e1zdnotou.<\/p>\n<p>Nejnosn\u011bj\u0161\u00edm prvkem p\u0159edstaven\u00ed byli ov\u0161em herci. Ti si i p\u0159es cirkusov\u00fd charakter zachovali odstup a dr\u017eeli se pom\u011brn\u011b zda\u0159ile sv\u00fdch postav. A \u017ee jich nebylo m\u00e1lo \u2013 snad nebylo herce, kter\u00fd by hr\u00e1l pouze jednu postavu. N\u011bkter\u00e9, p\u0159edev\u0161\u00edm ty ve sc\u00e9n\u011b ze sou\u010dasnosti, byly pochopiteln\u011b pouze ploch\u00fdmi typy. Ale t\u0159eba Lukasz Kos, kter\u00fd exceloval v roli Wolanda alias \u010f\u00e1bla, dok\u00e1zal p\u0159esn\u011b, jak to Bulgakov p\u0159edepsal, spojit ospalou odm\u011b\u0159enost s tvrdou rukou \u010dlov\u011bka (nebo sp\u00ed\u0161 bytosti), kter\u00fd si je s\u00e1m sebou velmi jist\u00fd. Anebo Milan Ondr\u00edk v roli Kocoura, asi nejcharizmati\u010dt\u011bj\u0161\u00ed postavy na jevi\u0161ti, kter\u00fd ani nepot\u0159eboval slo\u017eitou masku ko\u010dky, aby bylo jasn\u00e9, \u017ee je to nap\u016fl mazl\u00ed\u010dek a nap\u016fl \u010f\u00e1belsk\u00fd tvor. Ale v duchu nev\u00e1zan\u00e9ho cirkus\u00e1ctv\u00ed si dok\u00e1zali v\u0161ichni herci p\u0159edstaven\u00ed i n\u00e1le\u017eit\u011b u\u017e\u00edt, \u010deho\u017e je dokladem sc\u00e9na, v n\u00ed\u017e se hranice \u0161apit\u00f3 otev\u0159ou a v\u0161ichni naz\u00ed vyb\u011bhnou ven a tan\u010d\u00ed tu a b\u011bhaj\u00ed a sk\u00e1kaj\u00ed po aut\u011b, kter\u00e9 pak p\u0159iveze Margar\u00e9tu na Woland\u016fv ples p\u0159\u00edmo na jevi\u0161t\u011b. Teatro Tatro p\u0159edvedlo dokonale nev\u00e1zan\u00e9 divadlo, p\u0159i n\u011bm\u017e si \u010dlov\u011bk neoddechne. P\u0159i n\u011bm\u017e se na jevi\u0161ti st\u00e1le n\u011bco d\u011bje, kter\u00e9 i klidn\u00e9 sc\u00e9ny, jich\u017e nen\u00ed mnoho, dok\u00e1\u017ee odehr\u00e1t s takovou vervou a gr\u00e1ci\u00ed, \u017ee se \u010dlov\u011bk a\u017e na sam\u00e9m konci po neutuchaj\u00edc\u00edm potlesku ve stoje p\u0159istihne p\u0159i \u00fanav\u011b.<\/p>\n<p>Od premi\u00e9ry u\u017e uplynuly dva roky, ale v \u010cech\u00e1ch Teatro Tatro uvedlo Majstera a Margar\u00e9tu zcela poprv\u00e9, jestli se nepletu. A po\u0159\u00e1d je o \u010dem ps\u00e1t, o \u010dem p\u0159em\u00fd\u0161let. Technicky to jist\u011b nen\u00ed jednoduch\u00e9 divadlo. Oproti standardn\u00edm pouli\u010dn\u00edm kousk\u016fm, kter\u00e9 si \u010dasto vysta\u010d\u00ed jen s jednou rekvizitou, stoj\u00ed Majster a Margar\u00e9ta na komplikovan\u00fdch technick\u00fdch prvc\u00edch a oddan\u00e9mu hereck\u00e9mu nasazen\u00ed. A je radost\u00ed dodat, \u017ee to st\u00e1lo za tu n\u00e1mahu.<\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>DOMINIK MELICHAR<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9034 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-majster-en\" data-id=\"9034\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">TEMN\u00dd V\u00ddLET ZA HRANICE REALITY<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><p>Bulgakovov spisovate\u013esk\u00fd g\u00e9nius patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm fenom\u00e9nom ruskej literat\u00fary 20. storo\u010dia. V\u00fdrazn\u00fd talent vy\u0161tudovan\u00e9ho lek\u00e1ra \u2013 autora rom\u00e1nov, divadeln\u00fdch hier a nakoniec aj opern\u00fdch libriet \u2013 prekon\u00e1 len poh\u013ead na jeho \u017eivotopis. Nepatril s\u00edce k rebelsk\u00fdm tvorcom samizdatov, no napriek tomu sa permanentn\u00e9 \u017eivorenie a po\u0165ahovanie s politickou mocou stali leitmot\u00edvom jeho \u017eivota. Bulgakov nemohol opusti\u0165 Rusko, no z\u00e1rove\u0148 nemohol p\u00edsa\u0165. V\u00e4\u010d\u0161ia trag\u00e9dia pre chronick\u00e9ho tvorcu neexistuje.<br \/>\nMajster a Margar\u00e9ta, posledn\u00fd prozaick\u00fd skvost, patr\u00ed medzi najkultovej\u0161ie diela svetovej literat\u00fary v\u00f4bec. Dokonal\u00fd ,,rom\u00e1n o diablovi\u201d (ako ho Bulgakov nazval v pracovnej verzii) predstavuje v\u00fdbuch okultnej fant\u00e1zie zasaden\u00fd do reality ateistick\u00e9ho socialistick\u00e9ho Ruska. H\u013ead\u00e1 zmysel \u017eivota v h\u013abke neprekonate\u013enej l\u00e1sky a stavia ju do protikladu s plytk\u00fdm a povrchn\u00fdm vn\u00edman\u00edm \u017eivota v jeho materialistickej rovine. Zjednodu\u0161i\u0165 cel\u00fa v\u00fdpove\u010f na p\u00e1r viet je ale nemo\u017en\u00e9. Rom\u00e1n je mnohovrstevnet\u00fd a navy\u0161e (celkom z\u00e1merne) vzbudzuje dojem vy\u0161\u0161ej kozmickej pravdy. V tom tkvie jedine\u010dnos\u0165 tohto diela a to je tie\u017e d\u00f4vod, pre\u010do existuj\u00fa desiatky interpret\u00e1ci\u00ed a rom\u00e1n je dodnes jedn\u00fdm z \u010dast\u00fdch predmetov liter\u00e1rnych b\u00e1dan\u00ed.<\/p>\n<p><b>L\u00e1ska, dobro, spolo\u010dnos\u0165<br \/>\n<\/b>U\u017e samotn\u00e1 snaha o spracovanie ,,nedramatizovate\u013en\u00e9ho\u201d p\u00f4sob\u00ed ve\u013emi odv\u00e1\u017ene. Ako to pri dielach so \u0161ir\u0161\u00edm filozofick\u00fdm podhub\u00edm b\u00fdva, ani u Bulgakova nie je \u0165a\u017ek\u00e9 sk\u013aznu\u0165 k pseudofilozofovaniu, necitliv\u00e9mu premie\u0161aniu jednotliv\u00fdch l\u00edni\u00ed rom\u00e1nu a patetickej v\u00fdpovedi o h\u013abke citov. Tomu sa autor prvej slovenskej dramatiz\u00e1cie1, Ondrej Spi\u0161\u00e1k, vyh\u00fdba. Z rom\u00e1novej predlohy nevyber\u00e1, naopak, zachov\u00e1va v\u0161etky l\u00ednie (\u013e\u00fabostn\u00fa, filozofick\u00fa aj spolo\u010densk\u00fa). Vo v\u00fdsledku teda pon\u00faka prerozpr\u00e1vanie knihy s akcentom na t\u00e9mu oddanej l\u00e1sky, fascin\u00e1ciu jednoduch\u00fdm a v\u017edy \u00faprimn\u00fdm dobrom (ktor\u00e9 stelas\u0148uje Margar\u00e9ta) a spolo\u010densk\u00fa v\u00fdpove\u010f, ktor\u00e1 je do temnej knihy umne zakomponovan\u00e1.<br \/>\nAutor dramatiz\u00e1cie a re\u017eis\u00e9r v jednej osobe Bulgakovovi neodopiera politick\u00fd rozmer. Jeho po\u0148atie predlohy je pretkan\u00e9 \u00faryvkmi z Bulgakovovho \u017eivota v \u010dase, ke\u010f bol uv\u00e4znen\u00fd v paz\u00faroch stalinsk\u00e9ho Ruska. Spi\u0161\u00e1k ho d\u00e1va do vz\u0165ahu so situ\u00e1ciami, ktor\u00e9 v rom\u00e1ne pre\u017e\u00edva Majster (izol\u00e1cia, z\u00e1kaz tvorby) a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie postavy. Inform\u00e1cie o spojen\u00ed biografie spisovate\u013ea a jeho rom\u00e1nu vn\u00e1\u0161a do deja erudovan\u00fd pracovn\u00edk Divadeln\u00e9ho \u00fastavu (Peter Oszl\u00edk\/Juraj Kemka). Predn\u00e1\u0161ku si v\u0161ak napl\u00e1nuje \u010dasto pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f to v\u00f4bec nie je vhodn\u00e9. Toto ne\u010dakan\u00e9 nar\u00fa\u0161anie sujetu a scestn\u00e9 komentovanie niektor\u00fdch obrazov vedie k viacn\u00e1sobn\u00e9mu usmrteniu postavy, ktor\u00e9 vykon\u00e1vaj\u00fa Diablovi posluhova\u010di \u2013 \u0161armantn\u00fd d\u00e9mon Koroviev (Luk\u00e1\u0161 Latin\u00e1k), zvr\u00e1tan\u00fd koc\u00far Benemoth (Milan Ondr\u00edk) a ml\u010danliv\u00e9 stelesnenie hrubej sily Azazelo (Martin Nah\u00e1lka). Samotn\u00e9 politikum Spi\u0161\u00e1k zd\u00f4raz\u0148uje aj n\u00e1zornou uk\u00e1\u017ekou minulosti a tie\u017e bud\u00facnosti, ktorou Diabol poct\u00ed div\u00e1kov Moskovsk\u00e9ho divadla. Posun k re\u00e1li\u00e1m Slovenska (\u010di Ruska) v roku 2014 vnes\u00fa do deja kr\u00e1tke groteskn\u00e9 v\u00fdjavy z dne\u0161nej popkult\u00fary \u2013 \u00faryvky z brakov\u00fdch seri\u00e1lov, podradn\u00fdch telev\u00edznych rel\u00e1ci\u00ed \u010di rekl\u00e1m na charitat\u00edvne aktivity. Toto glosovanie (napriek tomu, \u017ee je spracovanie nesmierne vtipn\u00e9) v\u0161ak p\u00f4sob\u00ed ako pritiahnut\u00e9 za vlasy. Do\u017e\u00edvaj\u00faci Diabol pres\u00fdten\u00fd \u013eudsk\u00fdm zlom, ktor\u00fd mus\u00ed v s\u00fakrom\u00ed inhalova\u0165 kysl\u00edk, aby ho v\u00f4bec ust\u00e1l, je metaforou samou osebe. \u013dudstvo satan\u00e1\u0161a u\u017e d\u00e1vno nepotrebuje, preto\u017ee je hor\u0161ie ne\u017e on samotn\u00fd. T\u00e9ze, ku ktorej sa Spi\u0161\u00e1k na konci celkom prirodzene dost\u00e1va, by si vysta\u010dila aj bez popisn\u00e9ho nastavovania zrkadla dne\u0161ku.<\/p>\n<p><b>Hra s realitou a transcendent\u00e1lny sabat<br \/>\n<\/b>Divadeln\u00fd jazyk inscen\u00e1cie ost\u00e1va vern\u00fd poetike typickej pre tento s\u00fabor: d\u00f4sledn\u00e9 \u0161tyliz\u00e1cie r\u00f4znorod\u00e9ho koloritu post\u00e1v, triky na hranici m\u00e1gie a akrobacie, pr\u00e1ca s r\u00f4znymi perspekt\u00edvami \u0161pecifick\u00e9ho priestoru nov\u00e9ho \u0161apit\u00f3 a rozmanitos\u0165 spracovania od b\u00e1bky a\u017e po tie\u0148ohru. V inscen\u00e1cii asi nen\u00e1jdeme ni\u010d, \u010do by sme u\u017e v Teatre Tatro niekedy nevideli, no v Majstrovi a Margar\u00e9te maj\u00fa tieto postupy svoju \u0161pecifick\u00fa temn\u00fa formu. Spi\u0161\u00e1k v podstate prizn\u00e1va divadeln\u00fd svet a s n\u00edm aj mnoh\u00e9 triky, m\u00e1 to ale svoj zmysel. Tak, ako sa v rom\u00e1ne strieda realita s fant\u00e1ziou, Spi\u0161\u00e1k mie\u0161a il\u00faziu s antiil\u00faziou. Chv\u00ed\u013eu pred nami buduje siln\u00fd divadeln\u00fd obraz, aby ho n\u00e1sledne poprel. V sc\u00e9ne ve\u013ek\u00e9ho plasu up\u00edrov napr\u00edklad spom\u00ednan\u00fd Teatrol\u00f3g prech\u00e1dza z h\u013eadiska na javisko, odh\u0155\u0148a zadn\u00fd z\u00e1ves a odhal\u00ed herca s parostrojom v ruke. Vysmieva sa divadeln\u00edkom za zvolen\u00e9 prostriedky, no u\u017e o chv\u00ed\u013eu sast\u00e1va obe\u0165ou Diabla a jeho kump\u00e1nov. Vrchol predstavuje v tomto zmysle z\u00e1ver inscen\u00e1cie. Herci vylievaj\u00fa z kanistrov re\u00e1lny benz\u00edn, jeho pach sa \u0161\u00edri po \u0161apit\u00f3. V tom si na javisku jeden z Diablov\u00fdch kump\u00e1nov (Luk\u00e1\u0161 Latin\u00e1k) zapa\u013euje cigaretu a na chv\u00ed\u013eu vzbud\u00ed dojem, \u017ee priestor s div\u00e1kmi mo\u017eno skuto\u010dne zap\u00e1li.<br \/>\nOkrem neust\u00e1leho pohr\u00e1vania sa s fant\u00e1ziou, ktor\u00e9 je nosn\u00fdm pilierom celej inscen\u00e1cie, m\u00e1 ka\u017ed\u00fd obraz d\u00f4sledne vybudovan\u00fa atmosf\u00e9ru. Obrazy s Diablom a jeho posluhova\u010dmi s\u00fa pln\u00e9 temnoty, plyn\u00fa v pomalom a nap\u00e4tom tempe. Sc\u00e9ny zo \u017eivota, ktor\u00e9 zv\u00e4\u010d\u0161a pacuj\u00fa s koloritom bizarn\u00fdch Bulgakovov\u00fdch post\u00e1v (napr. rozmarn\u00ed \u010dlenovia klubu spisovate\u013eov) zase maj\u00fa r\u00fdchly sp\u00e1d a groteskn\u00fd n\u00e1dych. Pr\u00e1ve harm\u00f3niou dokonalo vybudovanej atmosf\u00e9ry a fantastiky sa vyzna\u010duje aj najsilnej\u0161\u00ed moment inscen\u00e1cie. Jedna zo stien stanu sa otv\u00e1ra a predstav\u00ed \u010darodejn\u00edcky sabat pln\u00fd hm\u00fdriacich sa nah\u00fdch tiel, ktor\u00e9 sa pod r\u00fa\u0161kom noci v rytme hudby odd\u00e1vaj\u00fa tancu a z\u00e1bave oslobodenej od konvenci\u00ed. Energia a n\u00e1lada, ktor\u00fa sc\u00e9na prin\u00e1\u0161a, vyvol\u00e1 nev\u00eddan\u00fd elektrizuj\u00faci pocit transcendentna.<\/p>\n<p><b>S\u00fahra ako z\u00e1klad \u00faspechu<br \/>\n<\/b>\u0160irok\u00e1 plocha \u0161tvorhodinov\u00e9ho opusu pon\u00faka desiatky post\u00e1v a postavi\u010diek, tak\u017ee herci pomerne \u010dasto menia svoje roly. Vych\u00e1dzaj\u00fa preto zv\u00e4\u010d\u0161a z vonkaj\u0161kov\u00fdch v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov, vlastnej civilnej prirodzenosti alebo grotesknej \u0161tyliz\u00e1cie. V\u00fdborne tak funguje najm\u00e4 okteto post\u00e1v umelcov z klubu spisovate\u013eov. Po rozhrnut\u00ed zadnej opony sa spoza nej vyval\u00ed dym a v priestore sa zhmotn\u00ed kompoz\u00edcia, v ktorej spisovatelia natla\u010den\u00ed okolo mal\u00e9ho stol\u00edka faj\u010dia cigarety. Herci v r\u00f4znych kost\u00fdmoch a parochniach n\u00e1sledne jednotliv\u00fdch zdru\u017een\u00fdch umelcov predstavia (niektor\u00ed dokonca aj viac ako jedn\u00e9ho). Ka\u017ed\u00fd svojsk\u00fdm, vtipn\u00fdm gestom \u010di pohybom, ktor\u00e9 vystihuj\u00fa ich povahu. Humor vyvrchol\u00ed pri predstavovan\u00ed mal\u00e9ho kritika Latinsk\u00e9ho, ktor\u00e9ho, celkom prekvapuj\u00faco, stv\u00e1r\u0148uje zadok Martina Nah\u00e1lku.<br \/>\nV tejto a aj v \u010fal\u0161\u00edch hromadn\u00fdch sc\u00e9nach ka\u017ed\u00fd z bohat\u00e9ho hereck\u00e9ho zast\u00fapenia nap\u013a\u0148a s\u00fahru. Odzrkad\u013euje sa to aj v obraze, ke\u010f takmer v\u0161etci stoja v rovnej l\u00ednii a dirigovan\u00ed Luk\u00e1\u0161om Latin\u00e1kom zborovo spievaj\u00fa pesni\u010dku Tam r\u00e1stla kr\u00e1sna jedli\u010dka, pri\u010dom predv\u00e1dzaj\u00fa \u0161armantn\u00fa choreografiu. Zohranos\u0165 a discipl\u00edna skr\u00e1tka hraj\u00fa v Majstrovi a Margar\u00e9te z\u00e1sadn\u00fa \u00falohu. Desiatky prestavieb a javiskov\u00fdch trikov \u017eiadaj\u00fa od hercov neust\u00e1lu pr\u00e1cu na javisku aj v z\u00e1kulis\u00ed. Len ich pr\u00edkladn\u00e1 spolupr\u00e1ca umo\u017e\u0148uje ne\u010dakan\u00e9 sc\u00e9nick\u00e9 zmeny, ku ktor\u00fdm patr\u00ed aj spom\u00ednan\u00fd magick\u00fd bosor\u00e1cky sabat.<\/p>\n<p><b>Diabol, Bezdomovec, Margar\u00e9ta<br \/>\n<\/b>In\u00fd hereck\u00fd pr\u00edstup uplat\u0148uj\u00fa herci, ktor\u00ed svoje postavy v priebehu \u010dasu nestriedaj\u00fa alebo striedaj\u00fa len minim\u00e1lne. Najm\u00e4 po\u013esk\u00fd herec Lukasz Kos ako Diabol dok\u00e1zal vytvori\u0165 obraz mocn\u00e9ho, ne\u00farposn\u00e9ho, no ve\u010dne stoick\u00e9ho vl\u00e1dcu temn\u00f4t, ktor\u00fd v \u0165ahavej a zvl\u00e1\u0161tnej cudzokrajnej inton\u00e1cii (jej zdrojom je zrejme aj jeho po\u013esk\u00fd akcent) manipuluje jednotlivcov aj masy. U\u017e od obrazu di\u0161puty s vydavate\u013eom Beliozom (Rudo Kratochv\u00edl) a b\u00e1snikom Ivanom Bezdomovcom (R\u00f3bert Jakab) sa vyzna\u010duje \u00fasporn\u00fdmi gestami r\u00fak a hrou prstov v znerv\u00f3z\u0148uj\u00faco pomalom tempe. Aj tento minimalistick\u00fd prejav mu v\u0161ak sta\u010d\u00ed na stelesnenie elegantnosti a noblesy hr\u00f4zy a krutosti.<br \/>\nR\u00f3bert Jakab s\u00edce nevybo\u010dil zo svojej typickej hereckej \u0161abl\u00f3ny, ale v r\u00e1mci nej priniesol farbist\u00fa postavi\u010dku b\u00e1snika Ivana Bezdomovca \u2013 pokojn\u00fd \u013eavicov\u00fd ateista sa r\u00fdchlo men\u00ed na \u0161ialen\u00e9ho bojovn\u00edka proti Diablovi. Vyzbrojen\u00fd ikonou na krku so zakalen\u00fdm poh\u013eadom vr\u00e1\u017ea do klubusm\u00fatiacich spisovate\u013eov, aby v\u0161etk\u00fdm ozn\u00e1mil, \u017ee to bol Diabol, kto zabil Berlioza. Ke\u010f ho nik nechce po\u010d\u00fava\u0165, prech\u00e1dza do agresie. Kri\u010d\u00ed, beh\u00e1 medzi spisovate\u013emi a presved\u010dene bojuje za svoju pravdu, aby sa u\u017e o chv\u00ed\u013eu zmietal v zovret\u00ed psychiatrickej kliniky a celkom presved\u010dene tvrdil, \u017ee nie je bl\u00e1zon.<br \/>\nZ hlavn\u00fdch post\u00e1v je najmenej herecky v\u00fdrazn\u00e1 Margar\u00e9ta Zuzany Kone\u010dnej. Jej zjav s\u00edce dokonalo nap\u013a\u0148a predstavu o kr\u00e1snej Margar\u00e9te, av\u0161ak najm\u00e4 v obrazoch \u010dakaj\u00facej mart\u00fdrky p\u00f4sob\u00ed, akoby sa s postavou nedok\u00e1zala plne stoto\u017eni\u0165. Jej repliky s\u00fa \u010dasto bez v\u00fdrazn\u00e9ho citov\u00e9ho podfarbenia a absentuj\u00fa niektor\u00e9 podtexty. Je to pr\u00edzna\u010dn\u00e9 najm\u00e4 v monol\u00f3gu, v ktorom rozpr\u00e1va, ako sa rozhodla opusti\u0165 man\u017eela. Hereck\u00fa istotu naber\u00e1 a\u017e vo v\u00fdtvarne siln\u00fdch obrazoch, po Margar\u00e9tinej zmene na Bosorku. V jednom z nich Kone\u010dn\u00e1 v dymovej clone ni\u010d\u00ed ve\u013ekou sekerou n\u00e1bytok. Vizu\u00e1lne pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e1 kompoz\u00edcia graduje hudobn\u00fdm podfarben\u00edm \u017eiv\u00fdch n\u00e1strojov a energick\u00fdm prejavom here\u010dky.<\/p>\n<p><b>Lipt\u00e1kova poetika, Kalinkova podmanivos\u0165<br \/>\n<\/b>Sc\u00e9nografiu po\u0148al Lipt\u00e1k vo vlastnej l\u00ednii \u013eudovo a groteskne ladenej poetiky,ktor\u00e1 je v\u00fdtvarnou vizitkou Teatra Tatra u\u017e od jeho vzniku. Priestor sc\u00e9ny je tentoraz horizont\u00e1lne a vertik\u00e1lne \u010dlenen\u00fd na viacero samostatn\u00fdch \u010dast\u00ed. V\u013eavo stoj\u00ed star\u00e1 skri\u0148a s prav\u00fdm Bulgakovov\u00fdm rukopisom rom\u00e1nu, v strede klasick\u00e9 javisko s oponou, vpravo zase vid\u00edme hudobn\u00edkov. V\u00e4\u010d\u0161ina akcie sa odohr\u00e1va na centr\u00e1lnom javisku. Tam sa v hovoren\u00fdch pas\u00e1\u017each men\u00ed za oponou sc\u00e9nick\u00e9 usporiadanie, aby v ka\u017edej chv\u00edli prekvapovalo svojou variabilnos\u0165ou. V kombin\u00e1cii s pou\u017eit\u00edm pary, jednoduchej hry svetiel \u010di maskovania hercov ide o ve\u013emi efekt\u00edvny sp\u00f4sob, ako udr\u017eiava\u0165 potrebn\u00fa fantastick\u00fa, a v pr\u00edpade inrerpret\u00e1cie Teatro Tatro aj temn\u00fa atmosf\u00e9ru. Koc\u00far (Milan Ondr\u00edk) m\u00e1 namiesto chvosta bi\u010d, tak\u017ee neust\u00e1le ohrozuje publikum, pekeln\u00e1 \u010dierna b\u00e1bka sekan\u00fdm pohybom a lasc\u00edvnymi bozkami s\u0165ahuje do pekla ni\u010d netu\u0161iace postavy a stroj \u010dasu \u2013 nadrozmern\u00fd ventil\u00e1tor \u2013 hlasno hu\u010d\u00ed a ovieva div\u00e1kov, \u010d\u00edm sprostredkuje aj in\u00e9 ne\u017e akusticko-vizu\u00e1lne vnemy.<br \/>\nJedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch rozmerov celej inscen\u00e1cie je hudba. Kalinkove aran\u017em\u00e1ny raz nen\u00e1padne dokres\u013euj\u00fa samotn\u00e9 situ\u00e1cie, inokedy (ako v jednom z obrazov klubu spisovate\u013eov) bur\u00e1caj\u00fa v spojen\u00ed s n\u00e1pevmi ich autora a Lucie Korenej \u010di v preveden\u00ed samotn\u00fdch hercov. Hudba je v\u0161ak \u010dasto do inscen\u00e1cie vkomponovan\u00e1 tak organicky, \u017ee si jej p\u00f4sobenie ani priamo neuvedomujeme. Dop\u013a\u0148a vizu\u00e1lnu str\u00e1nku inscen\u00e1cie a buduje sugest\u00edvnu atmosf\u00e9ru celku.<br \/>\nDramatiz\u00e1cia rom\u00e1nu Majster a Margar\u00e9ta a jej spracovanie prostredn\u00edctvom v\u00fdraznej poetiky Tatra Tatro je ur\u010dite jednou z divadeln\u00fdch udalost\u00ed roka. Spi\u0161\u00e1kov \u0161tvorhodinov\u00fd opus sa v\u0161ak niekedy nevyhne neduhom, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa z premenlivej koncepcie. Povrchn\u00e9 herectvo (napr. Latin\u00e1kov uv\u00e1dza\u010d, ktor\u00fd n\u00e1s v\u0165ahuje dodeja len hercovou nev\u00fdraznou hrou s mimikou), pridlh\u00e9 sc\u00e9ny bez vn\u00fatornej inscena\u010dnej \u010di v\u00fdtvarnej kvality (b\u00e1l pr\u00ed\u0161er u Diabla p\u00f4sob\u00ed len ako zd\u013ahav\u00e1 prezent\u00e1cia r\u00f4znorod\u00fdch pr\u00ed\u0161er) a drobn\u00e9 technick\u00e9 zakopnutia sa v\u0161ak vyskytuj\u00fa v inscen\u00e1cii len zriedkavo. Aj preto je Majster a Margar\u00e9ta silnou inscen\u00e1ciou, ktor\u00e1 kultov\u00fd rom\u00e1n pod\u00e1va \u0161pacifick\u00fdm divadeln\u00fdm jazykom, ak\u00fd nem\u00e1 v slovenskom kontexte obdobu. Prekvap\u00ed, oh\u00fari a vtiahne n\u00e1s do svojej temnej hry.<\/p>\n<p><em>1 Majstra a Margar\u00e9tu dramatizoval aj Dodo Gomb\u00e1r v roku 2005, bolo to v\u0161ak pre potreby inscen\u00e1cie v M\u011bstsk\u00e9m divadle Zl\u00edn.<\/em><\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>MILO JUR\u00c1NI<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9033 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-majster-en\" data-id=\"9033\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">OHLAS OD PETRA PAVLACA<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><p>Do Bulgakovovho sveta Majstra a Margar\u00e9ty n\u00e1s voviedol Jozef D\u017euga\u0161vili, zn\u00e1mej\u0161\u00ed ako Stalin. Nie\u017eeby som mal potrebu sa s n\u00edm stretn\u00fa\u0165, koniec koncov, zrejme som nebol jedin\u00fd, kto t\u00fato potrebu nemal, ke\u010f\u017ee na tabu\u013eke mal Jo\u017eo pre\u0161krtnut\u00fa cenu fotky z 5 euro na 1euro:)) Kto u\u017e by sa chcel foti\u0165 s jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch masov\u00fdch vrahov v dejin\u00e1ch \u013eudstva? Tento Jozef mi v\u0161ak pripom\u00ednal jedn\u00e9ho skvel\u00e9ho slovensk\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra, ktor\u00fd zre\u017e\u00edroval \u010fal\u0161iu bombu v na\u0161om divadelnom kontexte. Neviem, \u010di budem ma\u0165 \u010das vidie\u0165 ju to\u013eko kr\u00e1t, ako onehdy Bianku Braselli (t\u00fa som videl rekordn\u00fdch 14x), ale prv\u00fdm razom som ur\u010dite neskon\u010dil. Pova\u017eujem to za \u010fal\u0161\u00ed Opus Magnum Teatra Tatra (Luk\u00e1\u0161 Latin\u00e1k, Juraj Kemka, Marian Miezga, Robert Jakab, Milan Ondr\u00edk a v\u0161etci \u010fal\u0161\u00ed, je v\u00e1s naozaj ve\u013ea), a slovensk\u00e9ho divadla ako tak\u00e9ho, koniec koncov, nie je to len \u010fal\u0161\u00ed z radu m\u00e1lo sebavedom\u00fdch pokusov o adapt\u00e1ciu tohto k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9ho ve\u013ediela literat\u00fary 20. storo\u010dia. Naopak. Ide o nesmierne inteligentn\u00fd, mnohovrstevn\u00fd, svojbytn\u00fd v\u00fdklad hodn\u00fd obdivu, potlesku, pokory\u2026 a \u00faprimne, ke\u010f som na konci c\u00edtil pach petroleja (\u010di inej hor\u013eavej l\u00e1tky, fakt neviem, \u010do to bolo), na chv\u00ed\u013eu som sa zamyslel, \u010di ten Woland, alebo Stalin, predsalen dnes ve\u010der neboli skuto\u010dn\u00ed a nedaj\u00fa mi to vy\u017era\u0165 a\u017e na dre\u0148 \u017eivota a smrti\u2026 Teatro Tatro \u2013 asi nie je kompliment, ktor\u00fd by len tak jednoducho preklenul v\u0161etk\u00fa t\u00fa drinu, ktorou ste si museli prejs\u0165, aby ste dospeli takto \u010faleko\u2026 tak sn\u00e1\u010f raz osobne, a na dlho.<br \/>\n<em>Peter Pavlac, FB, 15. 9. 2014, Bratislava<\/em><\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>PETER PAVLAC<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9032 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-cervena-ciapocka-en\" data-id=\"9032\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">ROZPR\u00c1VKA DO KA\u017dD\u00c9HO K\u00daTA<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><div id=\"main\" class=\"site-main\">\n<div id=\"main-content\" class=\"main-content\">\n<div id=\"primary\" class=\"content-area\">\n<div id=\"content\" class=\"site-content\" role=\"main\">\n<article id=\"post-630\">\n<div class=\"entry-content\">\n<p>Ondrej Spi\u0161\u00e1k: <i>\u010cerven\u00e1 \u010diapo\u010dka alebo Klauni v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn, spojte sa!<br \/>\n<\/i>N\u00e1met: Ondrej Spi\u0161\u00e1k, preklad: \u013dubom\u00edr Feldek, hudba: Zbigniew Siwek, piese\u0148 Maringotka: Ren\u00e1ta Putzlacherov\u00e1, v\u00fdtvarn\u00e1 podoba maringotky: Franti\u0161ek Lipt\u00e1k, kost\u00fdmy, v\u00fdtvarn\u00e1 spolupr\u00e1ca: Eva Kleinov\u00e1, r\u00e9\u017eia: Ondrej Spi\u0161\u00e1k<br \/>\n\u00da\u010dinkuj\u00fa: \u013dudmila Klimkov\u00e1, Ag\u00e1ta Sol\u010dianska, Milan Vojtela, Ondrej Spi\u0161\u00e1k<br \/>\nPremi\u00e9ra: 8. 9. 2001, Teatro Tatro Nitra<\/p>\n<p>St\u00e1va sa u\u017e pomaly trad\u00edciou, \u017ee nitrianska divadeln\u00e1 skupina Teatro Tatro sa na Divadelnej Nitre predstav\u00ed nejakou novou inscen\u00e1ciou. Tento rok to po <i>Lietaj\u00facej Fr\u00edde <\/i>a predminuloro\u010dnej <i>Biance Braselli<\/i>, <i>d\u00e1me s dvoma hlavami <\/i>bola rozpr\u00e1vka <i>\u010cerven\u00e1 \u010diapo\u010dka alebo Klauni v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn, spojte sa! <\/i>V\u0161etky vymenovan\u00e9 inscen\u00e1cie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou projektu <i>Maringotka<\/i>; pre jeho posledn\u00fa \u010das\u0165 bola dokonca vytvoren\u00e1 nov\u00e1, men\u0161ia maringotka. <i>\u010cerven\u00e1 \u010diapo\u010dka, <\/i>aj ke\u010f je \u010do do rozsahu a technickej n\u00e1ro\u010dnosti najjednoduch\u0161ia, v amb\u00edci\u00e1ch za ostatn\u00fdmi nezaost\u00e1va.<\/p>\n<p>Slovami jej re\u017eis\u00e9ra a herca z\u00e1rove\u0148 Ondreja Spi\u0161\u00e1ka (ako sa uv\u00e1dza aj v programe k Divadelnej Nitre) vznikla zo snahy pribl\u00ed\u017ei\u0165 divadlo aj t\u00fdm div\u00e1kom, ktor\u00ed by sa inak k nemu dostali len ve\u013emi \u0165a\u017eko. \u013du\u010fom v zastr\u010den\u00fdch dedink\u00e1ch, kopaniciach a lazoch.<\/p>\n<p>\u010eal\u0161\u00ed pokus o znovuo\u017eivenie trad\u00edcie \u201e\u2026 star\u00fdch potuln\u00fdch komediantov, \u0161a\u0161ov, klaunov a kaukliarov\u2026\u201c (z programu DN) sa teda celkom prirodzene a logicky oprel o jednu z u n\u00e1s najzn\u00e1mej\u0161\u00edch rozpr\u00e1vok \u2013 o <i>\u010cerven\u00fa \u010diapo\u010dku<\/i>. Divadlo ju v\u0161ak nepredklad\u00e1 v nemennej a ucelenej podobe. Variantov, s ktor\u00fdmi sa v inscen\u00e1cii stret\u00e1vame, je viac. Jej spracovanie sa opiera o jazyk klaunov a pouli\u010dn\u00e9ho divadla, a ako je pre rozpr\u00e1vkov\u00e9 inscen\u00e1cie O. Spi\u0161\u00e1ka zvykom, nech\u00fdba ani skryt\u00fd mor\u00e1lny podtext. Z\u00e1klad inscena\u010dn\u00e9ho pr\u00edbehu tvoria nedorozumenia a konflikty, ktor\u00e9 neust\u00e1le vznikaj\u00fa medzi \u0161tyrmi egoistick\u00fdmi klaunmi, pri\u010dom je jedno, \u010di ide o Pierota (Milan Vojtela) alebo \u0160a\u0161a (\u013dudmila Klimkov\u00e1). Na za\u010diatku ka\u017ed\u00fd \u201e\u0165ah\u00e1\u201c svoje \u010d\u00edslo i vlastn\u00fa interpret\u00e1ciu z\u00e1kladn\u00e9ho p\u00f4dorysu rozpr\u00e1vky o \u010cervenej \u010diapo\u010dke s\u00e1m za seba. Ich \u201estretnutia\u201c na dosk\u00e1ch, ktor\u00e9 znamenaj\u00fa svet, v\u0161ak v\u017edy vyvrcholia kopancami, bitkou a najrozmanitej\u0161\u00edmi z\u00e1kernos\u0165ami i \u013estivos\u0165ami. Mor\u00e1lny rozmer rozpr\u00e1vky predstavuje samotn\u00e1 Maringotka (nahovoren\u00e1 Adelou G\u00e1borovou), ktor\u00e1 je nespokojn\u00e1 s ich surov\u00fdm spr\u00e1van\u00edm sa. Nieko\u013ekokr\u00e1t r\u00e1zne preru\u0161uje ich neviazan\u00e9 klaunsk\u00e9 \u0161antenie, \u201en\u00fati\u201c ich k spolupr\u00e1ci a t\u00fdm ich z\u00e1rove\u0148 \u201eu\u010d\u00ed\u201c divadelnej\u0161iemu podaniu rozpr\u00e1vky. Vlastn\u00e1 rozpr\u00e1vka je tak vlastne v\u00e4\u010d\u0161inou radom r\u00f4zne podan\u00fdch \u201e\u010cerven\u00fdch \u010diapo\u010diek\u201c, ktor\u00e9 v\u017edy nes\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 typov\u00e9 znaky \u0161tyroch klaunov (dobr\u00e1k, smie\u0161ko, zloduch, frajer). Kompoz\u00edcia inscen\u00e1cie v\u0161ak zost\u00e1va nezmenen\u00e1, je sledom krat\u0161\u00edch alebo men\u0161\u00edch v\u00fdstupov usporiadan\u00fdch chronologicky.<\/p>\n<p>Inscen\u00e1cia jednozna\u010dne sp\u013a\u0148a svoj \u201epedagogick\u00fd\u201c z\u00e1mer. Z\u00e1kladn\u00fd pr\u00edbeh i jeho konflikt s\u00fa jednoduch\u00e9 a zrozumite\u013en\u00e9, rozv\u00edjaj\u00fa sa logicky. \u010citate\u013ene a pr\u00edstupne s\u00fa podan\u00e9 i charaktery jednotliv\u00fdch post\u00e1v. Pri ich kresbe sa o\u017eivili z\u00e1kladn\u00e9 sp\u00f4soby tvarovania komediantsk\u00fdch post\u00e1v klaunsk\u00e9ho typu. Predstavenie o\u010dar\u00fava nespo\u010detn\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami v\u017edy nov\u00e9ho, in\u00e9ho a e\u0161te n\u00e1paditej\u0161ieho rozpovedania rozpr\u00e1vky o \u010cervenej \u010diapo\u010dke, typovo jasn\u00fdm herectvom a aj napriek r\u00f4znym podrazom a in\u00fdm (n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm z vlastn\u00e9ho \u017eivota dobre zn\u00e1mym) \u010dlove\u010d\u00edm nepr\u00e1vostiam \u013eudskos\u0165ou a m\u00e4kkos\u0165ou ka\u017edej postavy. Ve\u013ek\u00fdm o\u017eiven\u00edm rozpr\u00e1vky je \u00fa\u010dinkovanie kon\u00edka Kvetky v dvoj\u00falohe zl\u00e9ho Vlka a Babi\u010dky. Patria mu dokonca dva v\u00fdstupy.<\/p>\n<p>Na \u0161kodu veci m\u00e1 v\u0161ak inscen\u00e1cia viac koncov (z\u00e1vere\u010dn\u00e1 piese\u0148 v podan\u00ed \u0160a\u0161a, b\u00e1bkov\u00fd v\u00fdstup) a niektor\u00fdm postav\u00e1m v ur\u010dit\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch ch\u00fdba pevnej\u0161ie vybudovan\u00e1 v\u00fdrazov\u00e1 l\u00ednia (Pepe \u2013 O. Spi\u0161\u00e1k, \u0160a\u0161o \u2013 \u013d. Klimkov\u00e1). Klaun-zloduch a \u010dert v podan\u00ed Ag\u00e1ty Sol\u010dianskej je v\u0161ak mimoriadne p\u00f4sobiaci, pevn\u00fa kresbu m\u00e1 i Pierot.<\/p>\n<p>V kontexte festivalu Divadeln\u00e1 Nitra bola <i>\u010cerven\u00e1 \u010diapo\u010dka alebo Klauni v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn, spojte sa! <\/i>jednou z m\u00e1la optimisticky sa kon\u010diacich inscen\u00e1ci\u00ed. (Bez oh\u013eadu na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee i\u0161lo o rozpr\u00e1vkov\u00fd \u017e\u00e1ner.) \u010cierne videnie sveta a brutalita dne\u0161n\u00e9ho \u017eivota v\u0161ak ovplyvnili aj ju (surovos\u0165 klaunov). Neviem, \u010di si m\u00e1m v tejto s\u00favislosti s \u00fa\u013eavou povzdychn\u00fa\u0165, \u017ee e\u0161te aspo\u0148 niekde divadeln\u00edci veria a vedia, \u017ee ka\u017ed\u00e1 situ\u00e1cia m\u00e1 rie\u0161enie, alebo m\u00e1m s\u00faboru Teatro Tatro vy\u010d\u00edta\u0165, \u017ee nie je dostato\u010dne \u201ein\u201c. Presne tak, ako bola takmer v\u00e4\u010d\u0161ina festivalov\u00fdch predstaven\u00ed \u2013 o psychicky naru\u0161en\u00fdch \u013eu\u010foch, sexu\u00e1lnych \u00fachylk\u00e1ch, vrahoch, \u0161ialencoch, narkomanoch \u010di \u013eu\u010foch z podsvetia. O znudenom a chaotickom svete, v ktorom ni\u010d nem\u00e1 v\u00fdznam a cenu.<\/p>\n<p>V tomto pr\u00edpade ma v\u0161ak nemrz\u00ed, \u017ee Teatro Tatro ne\u0161lo s davom.<\/p>\n<p><em>Dagmar In\u0161titorisov\u00e1: Kriticky o divadle (2013), s. 315 \u2013 317.<\/em><br \/>\n<em>P\u00f4vodne publikovan\u00e9: Javisko, ro\u010d. 34, 2002, \u010d. 1, s. 31.<\/em><\/p>\n<\/div>\n<\/article>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<footer id=\"colophon\" class=\"site-footer\" role=\"contentinfo\">\n<div class=\"site-info\"><\/div>\n<\/footer>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>DAGMAR IN\u0160TITORISOV\u00c1<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9031 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-cirkus-en\" data-id=\"9031\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">CIRKUS SO \u0160ARMOM, AJ KE\u010e BEZ CHARMSA<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><p>Slovensk\u00e9 vydanie zbierky textov rusk\u00e9ho autora Daniila Charmsa Cirkus \u0160ardam m\u00e1 na ob\u00e1lke bl\u00e1zniv\u00e9 \u0161apito, nie nepodobn\u00e9 tomu, pod ak\u00fdm sa rodia inscen\u00e1cie kultov\u00e9ho zoskupenia Teatro Tatro.<\/p>\n<p>Pri poh\u013eade na ilustr\u00e1ciu, ktor\u00e1 je dielom dvorn\u00e9ho sc\u00e9nografa divadla v\u00fdtvarn\u00edka Fera Lipt\u00e1ka, nie je prekvapuj\u00face, \u017ee re\u017eis\u00e9r Ondrej Spi\u0161\u00e1k so svoj\u00edm ans\u00e1mblom sa groteskou majstra nonsensu dali in\u0161pirova\u0165 a vytvorili inscen\u00e1ciu s n\u00e1zvom Cirkus Charms.<\/p>\n<p>Nielen divadeln\u00fd stan Teatra Tatro akoby bol stvoren\u00fd pre to, aby v \u0148om rozohrali svoj pr\u00edbeh bizarn\u00ed Charmsovi cirkusanti. Zn\u00e1ma poetika zoskupenia a bezbreh\u00e1 \u017eiveln\u00e1 divadelnos\u0165 mimoriadne vyhovuje tomuto typu predlohy. Napokon, nie po prv\u00fd raz Teatro Tatro siahlo po cirkusovej t\u00e9me (kultov\u00e1 bola v tomto oh\u013eade inscen\u00e1cia Bianca Braselli).<\/p>\n<p>Tak ako sme u\u017e pri inscen\u00e1ci\u00e1ch tohto s\u00faboru zvyknut\u00ed, ani tentoraz nech\u00fdbaj\u00fa excentrick\u00e9 kost\u00fdmy a v\u00fdrazn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00e9 detaily nes\u00face rukopis Fera Lipt\u00e1ka (p\u00f4sobivou rekvizitou\/b\u00e1bkou je najm\u00e4 obrovsk\u00fd \u017eralok Pinchen), koncentrovan\u00e9 hereck\u00e9 v\u00fdkony (na druhej premi\u00e9re zarezonovala obzvl\u00e1\u0161\u0165 Ag\u00e1ta Spi\u0161\u00e1kov\u00e1 ako drsn\u00e1 nemeck\u00e1 krotite\u013eka \u0161eliem \u010di prirodzene drz\u00fd \u0160imon Spi\u0161\u00e1k ako klaun), ani v\u00fdborn\u00e1 atmosf\u00e9rotvorn\u00e1 \u017eiv\u00e1 hudba. Chyt\u013eav\u00fd hudobn\u00fd leitmot\u00edv, absurdn\u00fd popevok (syau syau syau, tyau tyau tyau\u2026) vych\u00e1dza priamo z Charmsovho z\u00e1pisu. \u010eal\u0161ie mel\u00f3die a zvuky vytv\u00e1raj\u00fa traja hudobn\u00edci prekvapuj\u00faco rozmanitou \u0161k\u00e1lou n\u00e1strojov, aby dotvorili n\u00e1ladu ka\u017ed\u00e9ho momentu. Na druhej strane je v\u0161ak Cirkus \u0160ardam po Bulgakovovom rom\u00e1ne Majster a Margar\u00e9ta \u010fal\u0161\u00edm na inscenovanie ne\u013eahk\u00fdm kusom v reperto\u00e1ri Teatra. Absurdita predlohy, ktor\u00e1 je na jednej strane zdrojom humoru, vie by\u0165 aj zradn\u00e1. Artisti Cirkusu \u0160ardam toti\u017e v skuto\u010dnosti nie s\u00fa ve\u013emi zru\u010dn\u00ed, ich virtu\u00f3zne \u010d\u00edsla s\u00fa tak trochu blaf. V prvej \u010dasti deja, ke\u010f cirkusanti defiluj\u00fa a predv\u00e1dzaj\u00fa svoje triky, to vytv\u00e1ra priestor pre mnoh\u00e9 vydaren\u00e9 gagy. Ke\u010f krotite\u013eka Matilda Der Die Das s neve\u013ek\u00fdm \u00faspechom drez\u00edruje roztopa\u0161n\u00e9 austr\u00e1lske kr\u00e1liky (hercov vo vtipn\u00fdch zaja\u010d\u00edch kost\u00fdmoch), \u010di ke\u010f sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee baletka na lane netancuje, lebo je na \u0148om priviazan\u00e1, a \u010fal\u0161ie.<\/p>\n<p>Variovanie a vrstvenie n\u00e1padov je tu v\u0161ak balansom na tenkej hrane, z ktorej je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 niekedy nesk\u013aznu\u0165 k repetit\u00edvnosti a predv\u00eddate\u013enosti. Zvl\u00e1\u0161\u0165 to plat\u00ed pri postave Vertunova. Okoloid\u00faceho, ktor\u00fd t\u00fa\u017ei vyst\u00fapi\u0165 v cirkuse a podchv\u00ed\u013eou sa vracia na javisko presvied\u010da\u0165 princip\u00e1la o svojich (ne)schopnostiach.<\/p>\n<p>Inscen\u00e1cii ch\u00fdba tie\u017e konkr\u00e9tnej\u0161\u00ed interpreta\u010dn\u00fd k\u013e\u00fa\u010d. S odstupom nieko\u013ek\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed je doba, ktor\u00e1 Cirkus \u0160ardam stvorila, minulos\u0165ou, preto by si vari tvorcovia mali nanovo ozrejmi\u0165, o \u010dom chc\u00fa prostredn\u00edctvom tohto textu vypoveda\u0165. Problematick\u00e9 vyznenie druhej \u010dasti, v ktorej sa Vertunov napokon dost\u00e1va do cirkusu ako \u201en\u00edmand\u201c len v\u010faka svojej vytrvalej otravnosti a v\u010faka tomu, \u017ee vyrie\u0161i kr\u00edzu, ktor\u00fa s\u00e1m sp\u00f4sob\u00ed, e\u0161te viac zahml\u00ed \u00fapln\u00fd z\u00e1ver, v ktorom Spi\u0161\u00e1k akcentuje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v\u0161etky postavy s\u00fa vlastne iba dreven\u00fdmi b\u00e1bkami v tomto divadle sveta.<\/p>\n<p>V spleti mot\u00edvov je \u0165a\u017ek\u00e9 zachyti\u0165 sa nie\u010doho, \u010do by d\u00e1valo vo\u013ebe tohto titulu aj in\u00e9 ne\u017e len form\u00e1lne opodstatnenie. Fan\u00fa\u0161ikom Teatra Tatro, tentoraz najm\u00e4 z radov detsk\u00fdch div\u00e1kov, to v\u0161ak ur\u010dite prek\u00e1\u017ea\u0165 nebude. Bude ich te\u0161i\u0165 \u017eiveln\u00e1 hravos\u0165 a grotesknos\u0165, ob\u013e\u00faben\u00ed herci, vtipy, kr\u00e1sne kost\u00fdmy i hudba. \u0160arm formy ich zrejme opant\u00e1 silnej\u0161ie ne\u017e Charms obsahu.<\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>MARTINA MA\u0160L\u00c1ROV\u00c1<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9030 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-majster-en\" data-id=\"9030\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">NAGA WIED\u0179MA WYMIATA<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><div id=\"main\" class=\"site-main\">\n<div id=\"main-content\" class=\"main-content\">\n<div id=\"primary\" class=\"content-area\">\n<div id=\"content\" class=\"site-content\" role=\"main\">\n<article id=\"post-777\">\n<div class=\"entry-content\">\n<p>Arcydzie\u0142o literatury \u015bwiatowej wystawiane w namiocie cyrkowym wydaje si\u0119 oksymoronem. Wysokiej jako\u015bci ksi\u0105\u017cka zas\u0142uguje przecie\u017c na wysokiej jako\u015bci scen\u0119. Niechby nawet oby\u0142o si\u0119 bez operowych z\u0142oce\u0144, pluszowych siedze\u0144 i kandelabr\u00f3w jak marzenie z\u0142odzieja metali kolorowych, jednak klepisko z k\u0119pkami trawy i uginaj\u0105ce si\u0119 pod ci\u0119\u017carem gawiedzi \u0142awki z desek uw\u0142aczaj\u0105 powadze, szargaj\u0105 \u015bwi\u0119to\u015b\u0107, poufale tarmosz\u0105 etos, rzek\u0142by kto\u015b, kto nie przybywszy i nie obejrzawszy, uleg\u0142 pozorom. Tymczasem Mistrz i Ma\u0142gorzata w nietypowej scenerii poradzili sobie \u015bwietnie. Przestrze\u0144, w kt\u00f3rej wraz z pozosta\u0142ymi postaciami napisanymi przez Michai\u0142a Bu\u0142hakowa przysz\u0142o im stawia\u0107 czo\u0142a trudnej rzeczywisto\u015bci czas\u00f3w stalinowskich, stworzy\u0142a nieoczekiwane mo\u017cliwo\u015bci i pozwoli\u0142a zar\u00f3wno lata\u0107 wysoko, jak i turla\u0107 si\u0119 nisko. Czterogodzinny spektakl przer\u00f3s\u0142 naj\u015bmielsze oczekiwania. Widzowie wychodzili syci.<\/p>\n<p>Fabu\u0142a powie\u015bci, kt\u00f3ra sta\u0142a si\u0119 dla Ondreja Spi\u0161\u00e1ka podstaw\u0105 scenariusza, zosta\u0142a odtworzona zadziwiaj\u0105co wiernie. Poszczeg\u00f3lne sceny mo\u017cna odnale\u017a\u0107 w literackim pierwowzorze, a ewentualne zmiany zosta\u0142y zapewne wprowadzone nie bez powodu. Na przyk\u0142ad jesiotr \u201edrugiej \u015bwie\u017co\u015bci\u201d ust\u0105pi\u0142 twarogowi takiej\u017c \u015bwie\u017co\u015bci zapewne w ramach swoistej adaptacji kulturowej. Dwunastu literat\u00f3w gra\u0142a mniejsza ich liczba, lecz wszyscy byli przyk\u0142adnie spoceni i na sw\u00f3j spos\u00f3b ohydni, palili papierosy i mieli zblazowane wyrazy twarzy. St\u0142oczeni na niewielkiej przestrzeni, niczym w radzieckim mieszkaniu komunalnym, stanowili materia\u0142 na obraz, cho\u0107 gdyby powsta\u0142, przeczy\u0142by zasadom socrealistycznej podnios\u0142o\u015bci i kiczowatego dostoje\u0144stwa ludzi pracy.<\/p>\n<p>Jakkolwiek by nie by\u0142 magiczny, zachowano w spektaklu realizm. Widz\u00f3w cz\u0119stowano prawdziw\u0105 w\u00f3dk\u0105, co sugerowa\u0142o, \u017ce i aktorzy racz\u0105 si\u0119 ni\u0105 na scenie obficie, a zapach benzyny w ostatniej scenie sugerowa\u0142 prawdziw\u0105 zag\u0142ad\u0119. Namiot da\u0142 mo\u017cliwo\u015b\u0107 zasymulowania wibracji i huku wytwarzanych przez helikopter, a ogie\u0144 p\u0142on\u0105cy obok namiotu ponad wszelk\u0105 w\u0105tpliwo\u015b\u0107 by\u0142 prawdziwy, podobnie jak Trabant z napisem cyrylic\u0105 \u201eWo\u0142ga\u201d.<\/p>\n<p>Wszystkie te autentyczne smaki, zapachy, ha\u0142asy i widoki szyte jednak by\u0142y grubymi ni\u0107mi, a teatralne szwy pokazywane by\u0142y ostentacyjnie. Gdy pada\u0142 deszcz, wida\u0107 by\u0142o r\u0119k\u0119, kt\u00f3ra la\u0142a go z konewki. Gdy scena przerodzi\u0142a si\u0119 w tramwaj, a mo\u017ce \u2013 w trolejbus, to pantograf trzyma\u0142a ludzka d\u0142o\u0144. Ludzie ko\u0142ysali te\u017c makiet\u0105 wody i \u0142\u00f3dki. A gdy wezwana zosta\u0142a \u201enajlepsza jednostka dochodzeniowa, pies Mopyho\u201d, to w jego roli wyst\u0105pi\u0142\u2026 mop, taki na kiju, ze sznurk\u00f3w, do wycierania pod\u0142ogi, oczywi\u015bcie \u201enap\u0119dzany\u201d przez aktora.<\/p>\n<p>Teatralna umowno\u015b\u0107 przybiera\u0142a te\u017c posta\u0107 lalek wielko\u015bci cz\u0142owieka. Gdy to w\u0142a\u015bnie one \u201egra\u0142y\u201d, dosy\u0107 nieruchomo, scen\u0119 s\u0105du Pi\u0142ata nad Jezusem, centurion Marek zwany Szczurz\u0105 \u015amierci\u0105 poczyna\u0142 sobie nad wyraz \u017cwawo. Organy Hamonda w trakcie przes\u0142uchania tworzy\u0142y atmosfer\u0119 nieco uwsp\u00f3\u0142cze\u015bnionych jase\u0142ek, i cho\u0107 ten tryb obrazowania pojawia\u0142 si\u0119 parokrotnie, z r\u00f3\u017cnym muzycznym t\u0142em, to stanowi\u0142 jedynie jeden z wielu r\u00f3\u017cnorodnych \u015brodk\u00f3w u\u017cytych w przedstawieniu.<\/p>\n<p>W scenach mi\u0142osnych i w t\u0119sknych monologach z udzia\u0142em tytu\u0142owych bohater\u00f3w dostrzec mo\u017cna by\u0142o jak\u0105\u015b form\u0119 romansu i nawi\u0105zanie do powa\u017cnego teatru dramatycznego, jednak dominowa\u0142 \u017cywio\u0142owy humor, groteska i zabawa teatraln\u0105 konwencj\u0105. Pojawia\u0142y si\u0119 nawet elementy wodewilowe i teatru variete, za\u015b karykaturowanie postaci i dosadne ich gesty zbli\u017ca\u0142y spektakl do komedii splapstickowej i sztuki jarmarcznej, nigdy go jednak do niej nie sprowadzaj\u0105c.<\/p>\n<p>Muzyka na \u017cywo, ze \u015bpiewem, niekiedy specyficznym, bo wykorzystuj\u0105cym g\u0142os jako dodatkowy instrument, nadawa\u0142y scenicznemu dzianiu si\u0119 niezwyk\u0142\u0105 atmosfer\u0119. Dwoje muzyk\u00f3w mia\u0142o osobne stanowisko wyeksponowane na prawo od widowni. Poszczeg\u00f3lne wydarzenia ilustrowane te\u017c by\u0142y odpowiednimi melodiami. W czasie pijackich imprez powraca\u0142a cho\u0107by \u201eOstatnia niedziela\u201d, a jednym z popisowych numer\u00f3w by\u0142 za\u015bpiewany i zata\u0144czony w i\u015bcie wodewilowym stylu podw\u00f3jny utw\u00f3r: na zmian\u0119 przez ten sam ch\u00f3r \u2013 rzewna pie\u015b\u0144 rosyjska i, nieco inaczej rzewna \u2013 ameryka\u0144ska (\u201eSomewhere over the Rainbow\u201d).<\/p>\n<p>Akcja przenosi\u0142a si\u0119 niekiedy we wsp\u00f3\u0142czesno\u015b\u0107, a postaci\u0105 zszywaj\u0105c\u0105 sceny z r\u00f3\u017cnych czas\u00f3w by\u0142 Stalin przechadzaj\u0105cy i m\u00f3wi\u0105cy po polsku. Nieliczne, lecz zapadaj\u0105ce w pami\u0119\u0107 aluzje do wsp\u00f3\u0142czesnych wydarze\u0144 najwyra\u017aniej zosta\u0142y sprofilowane z my\u015bl\u0105 o polskim widzu. Na przyk\u0142ad rzekomo pochodz\u0105ce z mieszkania, w kt\u00f3rym mieszka\u0142 Bu\u0142hakow \u201eoryginalne meble nie mog\u0142y dojecha\u0107 z uwagi na konflikt ukrai\u0144sko-rosyjski\u201d, a z telewizora dowiedzieli\u015bmy si\u0119, \u017ce \u201ePolski rz\u0105d zdecydowa\u0142 si\u0119 przyj\u0105\u0107 pi\u0119tnastu uchod\u017ac\u00f3w pod warunkiem, \u017ce stan\u0105 si\u0119 chrze\u015bcijanami, o bia\u0142ej \u201ekorze\u201d (niedor\u00f3bka t\u0142umacza?), o prawid\u0142owych sk\u0142onno\u015bciach seksualnych i popieraj\u0105cymi Prawo i Sprawiedliwo\u015b\u0107\u201d. Natomiast rok p\u00f3\u017aniej, a wi\u0119c w 2017., mieli\u015bmy mo\u017cliwo\u015b\u0107 us\u0142yszenia o rocznicy tragicznego zdarzenia, w kt\u00f3rym w namiocie spali\u0142o si\u0119 180 os\u00f3b podczas przedstawienia. Tak, tak, tego przedstawienia. Nie na darmo wszak czuli\u015bmy rozlan\u0105 po scenie benzyn\u0119, aktorzy zapalali papierosy, a \u201eprezydent S\u0142owacji\u201d, kt\u00f3ry siedzia\u0142 za El\u0105, szykowa\u0142 si\u0119 na nieoczekiwane ca\u0142opalenie wraz z pozosta\u0142ymi.<\/p>\n<p>Polski kontekst zosta\u0142 przywo\u0142any w jeszcze jednej scenie. Na widowni zosta\u0142 przez artyst\u0119 czarnej magii dostrze\u017cony Tadeusz S\u0142obodzianek, przy kt\u00f3rym \u2013 zgodnie z logik\u0105 magicznych sztuczek \u2013 znaleziono \u201epieni\u0105dze nienale\u017c\u0105ce do niego\u201d. Spora cz\u0119\u015b\u0107 festiwalowej widowni (spektakl zwie\u0144czy\u0142 4. Przegl\u0105d Nowego Teatru Dla Dzieci) wiedzia\u0142a zapewne, \u017ce wyeksponowany w tak przewrotny spos\u00f3b znakomity widz wci\u0105\u017c wsp\u00f3\u0142pracuje z tw\u00f3rc\u0105 spektaklu. Ondrej Spi\u0161\u00e1k mi\u0119dzy innymi kilka lat temu wyre\u017cyserowa\u0142 \u201eNasz\u0105 klas\u0119\u201d, a ca\u0142kiem niedawno \u201eNied\u017awiedzia Wojtka\u201c.<\/p>\n<p>Mi\u0142o\u015bnicy prozy Bu\u0142hakowa znale\u017ali w spektaklu wiele smakowitych kwestii takich jak cho\u0107by: \u201eMartwy nie potrzebuje telegramu\u201d, \u201eOd k\u0142amania dosta\u0142a zeza\u201d, \u201eUkradli moje ubrania wraz z biedakiem, kt\u00f3ry ich pilnowa\u0142\u201d, \u201ePortwein po w\u00f3dce? Tak si\u0119 nie robi\u201d czy \u201eNa mi\u0142o\u015b\u0107 bosk\u0105, kr\u00f3lowo, czy o\u015bmieli\u0142bym si\u0119 nala\u0107 damie w\u00f3dki? To czysty spirytus\u201d. Warto podkre\u015bli\u0107 ponadczasowo\u015b\u0107 niekt\u00f3rych kwestii. \u201eCzy Moskwiczanie zmienili si\u0119 wewn\u0119trznie?\u201d, spyta\u0142 Woland. A my by\u015bmy mogli zapyta\u0107, na ile ludzie zmienili si\u0119 wewn\u0119trznie od czasu ustroj\u00f3w totalitarnych.<\/p>\n<p>Kontakt z widowni\u0105 i tak bardzo bliski z uwagi na gr\u0119 na proscenium, wielokrotne przechodzenie aktor\u00f3w mi\u0119dzy rz\u0119dami \u0142awek, obecno\u015b\u0107 Prezydenta i Krytyka Literackiego na widowni, niekiedy dodatkowo intensyfikowany by\u0142 przez bezpo\u015brednie zwracanie si\u0119 konferansjera (samego Spi\u0161\u00e1ka?) do widz\u00f3w. Rozpyta\u0142 \u2013 przygotowuj\u0105c s\u0142ynne z powie\u015bci rozrzucenie papierowych pieni\u0119dzy \u2013 ile zarabiaj\u0105 i ile by chcieli. Gdy za kt\u00f3rym\u015b razem nie by\u0142 zadowolony z odpowiedzi, rzek\u0142 z odraz\u0105: \u201ePan jest skromny, tfu\u201d.<\/p>\n<p>Jednym z istotnych kod\u00f3w komunikacyjnych w spektaklu by\u0142a groteska. Lekarz, kt\u00f3ry zdiagnozowa\u0142 u pacjenta schizofreni\u0119 i alkoholizm, sam ukradkiem popija\u0142 z gwinta. Mi\u0142osne zbli\u017cenie z nadzwyczaj brzydk\u0105 kobiet\u0105 (przerysowane makija\u017ce umo\u017cliwia\u0142y uzyskiwanie takich efekt\u00f3w) protagonista raz po raz poprzedza\u0142 t\u0119gim poci\u0105gni\u0119ciem z butelki.<\/p>\n<p>Jednak pomys\u0142owo\u015b\u0107 tw\u00f3rc\u00f3w przedstawienia nie ogranicza\u0142a si\u0119 do prostych chwyt\u00f3w. Wr\u0119cz przeciwnie \u2013 zdawa\u0142a si\u0119 nie zna\u0107 granic. W scenie kaca spot\u0119gowane d\u017awi\u0119ki odkr\u0119cania butelki, nalewania p\u0142ynu puszczane by\u0142y z offu z niezwyk\u0142\u0105 g\u0142o\u015bno\u015bci\u0105. Rozmowy telefoniczne odbywa\u0142y si\u0119 w wiadrach na g\u0142owie, za\u015b telegramy odgrywane by\u0142y przez zmi\u0119te karteczki wyci\u0105gane z ust.<\/p>\n<p>Urzek\u0142 nas, El\u0119 i mnie, Behemot, kt\u00f3ry pal\u0105c papierosy mrucza\u0142 g\u0142o\u015bno, uderza\u0142 biczem jako ogonem i stroi\u0142 kocie miny, podczas gdy Woland go g\u0142aska\u0142. Operowa\u0142 te\u017c pacynk\u0105, podwajaj\u0105c si\u0119 w ten spos\u00f3b niejako, lecz i zmniejszaj\u0105c do naturalnych kocich rozmiar\u00f3w.<\/p>\n<p>Niezwyk\u0142e mo\u017cliwo\u015bci, jakie da\u0142 namiot obejmowa\u0142y tak\u017ce niespotykan\u0105 trzypoziomow\u0105 i trzyplanow\u0105 scen\u0119. Nad poziomem zero wznosi\u0142a si\u0119 konstrukcja przypominaj\u0105ca bram\u0119, kt\u00f3ra umo\u017cliwia\u0142a normaln\u0105 gr\u0119 dwa i p\u00f3\u0142 metra nad scen\u0105, za\u015b aktorzy znikali niekiedy lub byli wci\u0105gani pod scen\u0119 zasadnicz\u0105. Co za\u015b tyczy si\u0119 plan\u00f3w, to opr\u00f3cz proscenium i sceny w\u0142a\u015bciwej, by\u0142a te\u017c przestrze\u0144 z ty\u0142u, niekiedy wyra\u017anie oddzielona \u015bciankami, niekiedy za\u015b jedynie wialni\u0105 do produkcji wiatru. Cz\u0119\u015b\u0107 akcji toczy\u0142a si\u0119 zupe\u0142nie poza w\u0142a\u015bciw\u0105 scen\u0105, na dodatkowej scenie po lewej stronie, z w\u0142asn\u0105 scenografi\u0105.<\/p>\n<p>Dodatkowa, wysoka scena pozwoli\u0142a na przyk\u0142ad zilustrowa\u0107 r\u00f3\u017cnymi groteskowymi dzia\u0142aniami charakterystyczne cechy postaci historycznych i literackich, sk\u0142adaj\u0105cych si\u0119 na korow\u00f3d, prezentowany Kr\u00f3lowej Ma\u0142gorzacie. Zobaczyli\u015bmy mi\u0119dzy innymi onanizuj\u0105cego si\u0119 pod tunik\u0105 Kaligul\u0119 i granego przez ma\u0142p\u0119 Kaina, a na g\u00f3rze odpowiednio post\u0119puj\u0105cych ze sob\u0105 aktor\u00f3w.<\/p>\n<p>Ciekaw\u0105 i \u015bwietnie zagran\u0105, najbardziej chyba wyrazist\u0105, obok Kota i Ma\u0142gorzaty, postaci\u0105 by\u0142 Krytyk Literacki z zapa\u0142em przypominaj\u0105cy, jak powstawa\u0142a powie\u015b\u0107, a tak\u017ce demaskuj\u0105cy wspomniane wy\u017cej \u201eteatralne szwy\u201d. Wielokrotnie go wyrzucano, a nawet zabijano, jednak okaza\u0142 si\u0119, jak to krytyk, nad wyraz odporny.<\/p>\n<p>Wszystko, co zosta\u0142o w czasie spektaklu powiedziane (z wyj\u0105tkiem kwestii wyg\u0142oszonych po polsku lub za\u015bpiewanych w innych j\u0119zykach) zosta\u0142o przet\u0142umaczone w napisach, jednak przyjemno\u015b\u0107 s\u0142uchania na \u017cywo j\u0119zyka, w kt\u00f3rym poeta to \u201ebasnik\u201d, pantofle to \u201etopanki\u201d, a proca \u2013 \u201egumikuszka\u201d, nie da si\u0119 por\u00f3wna\u0107 z \u017cadn\u0105 inn\u0105 przyjemno\u015bci\u0105. No, mo\u017ce tylko ze s\u0142uchaniem czeskiego.<\/p>\n<p>Jak zauwa\u017cy\u0142a Ela, w spektaklu uderza\u0142a ogromna precyzja i dopracowanie wszystkich scen przez ca\u0142e cztery godziny. Niesamowita koordynacja w ruchu scenicznym i sprawno\u015b\u0107 przebieraj\u0105cych si\u0119 i wychodz\u0105cych w r\u00f3\u017cnych rolach aktor\u00f3w zas\u0142u\u017cy\u0142y na najwy\u017csze uznanie. A te lataj\u0105ce nagie wied\u017amy! \u017badne z nas nie pami\u0119ta, kiedy ostatnio widzia\u0142o tak intensywne i zachwycaj\u0105ce widowisko.<\/p>\n<p><b>Jaros\u0142aw Klebaniuk \u2013 Instytut Psychologii, Uniwersytet Wroc\u0142awski<br \/>\n<\/b><b>Majster a Margar\u00e9ta<br \/>\n<\/b><b>Teatro Tatro<br \/>\n<\/b>Nitra, S\u0142owacja<br \/>\nInstytut im. J. Grotowskiego, Studio Na Grobli<br \/>\nSpektakl w ramach 4. Przegl\u0105du Nowego Teatru dla Dzieci we Wroc\u0142awiu<br \/>\n<b><br \/>\nRe\u017cyseria: Ondrej Spi\u0161\u00e1k<br \/>\n<\/b>Obsada: Luk\u00e1\u0161 Latin\u00e1k, R\u00f3bert Jakab, Mari\u00e1n Miezga, Lukasz Kos, Milan Ondr\u00edk, Juraj Kemka\/Peter Oszl\u00edk, Zuzana Kone\u010dn\u00e1, Ag\u00e1ta Spi\u0161\u00e1kov\u00e1, Rudo Kratochv\u00edl, Martin Nah\u00e1lka, Milan Vojtela, \u0160imon Spi\u0161\u00e1k, Martin \u0160alacha, Andrej Kalinka, Lucia Koren\u00e1, Ondrej Spi\u0161\u00e1k<\/p>\n<\/div>\n<\/article>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>JAROS\u0141AW KLEBANIUK<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9029 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-majster-en\" data-id=\"9029\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">S\u0141OWACKI \u201eMISTRZ I MA\u0141GORZATA\u201c ZACHWYCA<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><div id=\"main\" class=\"site-main\">\n<div id=\"main-content\" class=\"main-content\">\n<div id=\"primary\" class=\"content-area\">\n<div id=\"content\" class=\"site-content\" role=\"main\">\n<article id=\"post-768\">\n<div class=\"entry-content\">\n<p>IV Przegl\u0105d Nowego Teatru dla Dzieci we Wroc\u0142awiu podsumowuje Magda Piekarska w Gazecie Wyborczej \u2013 Wroc\u0142aw.<\/p>\n<p>\u00abZako\u0144czy\u0142a si\u0119 4. edycja Przegl\u0105du Nowego Teatru dla Dzieci. Zamkn\u0105\u0142 j\u0105 \u2013 wyj\u0105tkowo \u2013 pokaz spektaklu dla doros\u0142ych widz\u00f3w. S\u0142owacki Teatro Tatro, kt\u00f3ry przywi\u00f3z\u0142 do Wroc\u0142awia swojego \u201eMistrza i Ma\u0142gorzat\u0119 [na zdj\u0119ciu] to absolutny fenomen, kt\u00f3ry powinien tu zago\u015bci\u0107 na d\u0142u\u017cej.<br \/>\nTeatr, kt\u00f3rego pe\u0142na nazwa brzmi: Wolne Stowarzyszenie Aktor\u00f3w, Re\u017cyser\u00f3w, Artyst\u00f3w, Ich Ma\u0142\u017conek, Kochanek, Dzieci, Ps\u00f3w i Kot\u00f3w, czyli W\u0119drowny Teatr-Cyrk Teatro Tatro, to zjawisko wyj\u0105tkowe, dla kt\u00f3rego trudno by\u0142oby znale\u017a\u0107 polski odpowiednik \u2013 w zespole, prowadzonym przez Ondreja Spi\u0161\u00e1ka, s\u0105 absolutne gwiazdy, \u0142\u0105cznie z aktorami zwi\u0105zanymi na co dzie\u0144 ze s\u0142owackim Teatrem Narodowym. Od lat, kiedy maj\u0105 wolne, spotykaj\u0105 si\u0119 w Popradzie, \u017ceby wsp\u00f3lnie pracowa\u0107 nad spektaklami, kt\u00f3re potem wystawiaj\u0105 po ca\u0142ej Europie \u2013 od W\u0142och a\u017c po Ukrain\u0119 i Rumuni\u0119. W repertuarze s\u0105 propozycje kameralne, z kt\u00f3rymi mo\u017cna ruszy\u0107 w tras\u0119 wozem i tzw. maringotk\u0105 zaprz\u0119\u017con\u0105 w konia, i widowiska wielkoobsadowe, do kt\u00f3rych transportu wykorzystuje si\u0119 ju\u017c konie mechaniczne.<br \/>\nTak jest w przypadku \u201eMistrza i Ma\u0142gorzaty\u201c, z kt\u00f3rym zesp\u00f3\u0142 trafi\u0142 do Wroc\u0142awia.<br \/>\nAdaptacja powie\u015bci Bu\u0142hakowa to jeden z najlepszych spektakli, jakie widzia\u0142am w \u017cyciu.<br \/>\nWoland na jarmarku<br \/>\nEfekt jest taki, jakby za adaptacj\u0119 na potrzeby teatru s\u0142ynnej powie\u015bci zabra\u0142 si\u0119 Federico Fellini. Atmosfera jarmarcznego widowiska, jaka panowa\u0142a w namiocie Teatro Tatro, wydawa\u0142a si\u0119 idealn\u0105 scen\u0105 dla magicznych sztuczek Wolanda (w tej roli polski re\u017cyser \u0141ukasz Kos), a ostentacyjna wr\u0119cz prostota scenografii i kostium\u00f3w sprawia\u0142a, \u017ce szwy, jakimi fastryguje swoj\u0105 intryg\u0119 szatan odwiedzaj\u0105cy Moskw\u0119, s\u0105 widoczne na pierwszy rzut oka. Nie przestaj\u0105c zachwyca\u0107, jeszcze dobitniej obna\u017caj\u0105 hipokryzj\u0119, zak\u0142amanie, cynizm tych, kt\u00f3rzy daj\u0105 si\u0119 w ni\u0105 wpl\u0105ta\u0107. Szalona klaunada, humor przekraczaj\u0105cy granic\u0119 dobrego smaku, ostro\u015b\u0107 satyry \u2013 to wszystko ani nie ujmowa\u0142o tej opowie\u015bci g\u0142\u0119bi, ani nie oznacza\u0142o rezygnacji ze wzrusze\u0144. Tu wszystko si\u0119 broni\u0142o \u2013 i humor, i krytyka spo\u0142eczna, i element melodramatu, i polityczny traktat. Nie zabrak\u0142o te\u017c wycieczek we wsp\u00f3\u0142czesno\u015b\u0107 \u2013 Spi\u0161\u00e1k wyra\u017anie sugeruje, \u017ce tu i teraz wizyta Wolanda by\u0142aby jak najbardziej po\u017c\u0105dana.<br \/>\nEfekt, jaki wywo\u0142a\u0142 swoj\u0105 prezentacj\u0105 Teatro Tatro, bole\u015bnie u\u015bwiadomi\u0142 widzom luk\u0119 w polskim pejza\u017cu teatralnym \u2013 brak nam sceny, kt\u00f3ra nie traktowa\u0142aby okre\u015blenia \u201esztuka dla szerokiej publiczno\u015bci\u201c jako zach\u0119ty do rezygnacji z artystycznych ambicji.<br \/>\nKto spektaklu nie widzia\u0142, powinien w te p\u0119dy zarezerwowa\u0107 bilet i ruszy\u0107 do S\u0142owacji, gdzie tego lata Teatro Tatro b\u0119dzie \u201eMistrza\u201c pokazywa\u0107 czterokrotnie.<br \/>\nSamotno\u015b\u0107 i t\u0119sknota<br \/>\nW ci\u0105gu minionego tygodnia na przegl\u0105dzie zachwycili i wzruszyli Hiszpanie z teatru El Patio swoim ma\u0142ym-wielkim spektaklem \u201eA mano\u201c, w kt\u00f3rym do opowie\u015bci o samotno\u015bci, t\u0119sknocie, mi\u0142o\u015bci, niespe\u0142nieniu wystarczy\u0142y im palce obu r\u0105k i odrobina gliny. Po raz kolejny uwi\u00f3d\u0142 publiczno\u015b\u0107 Marek Zakostelecky, tym razem przygotowanym we wsp\u00f3\u0142pracy z El\u017cbiet\u0105 Chowaniec przedstawieniem \u201eDziatki, dziadki\u201c \u2013 o sile tradycji i poszukiwaniu wielopokoleniowych wi\u0119zi (Teatr Lalki i Aktora \u201eKubu\u015b\u201c w Kielcach). Porusza\u0142a i bawi\u0142a opowie\u015b\u0107 o g\u0119si zmagaj\u0105cej si\u0119 z depresj\u0105 (\u201eA niech kto g\u0119\u015b kopnie\u201c Marty Gu\u015bniowskiej pozna\u0144skiego Teatru Animacji). Zachwyci\u0142 i wzruszy\u0142 \u201eDobrze, \u017ce jeste\u015b\u201c (Teatr Lalki i Aktora w Wa\u0142brzychu) \u2013 spektakl o starym psie Burku, wyrzuconym z domu przez w\u0142a\u015bciciela, pasterza owiec. Joanna Gerigk pokaza\u0142a nam teatr, kt\u00f3ry powstaje z niczego: powieszone na p\u0142ocie trzy we\u0142niane sweterki staj\u0105 si\u0119 stadem owieczek, walizka zamienia si\u0119 w psa, a postawione na sztorc szczotki do zamiatania \u015bwietnie udaj\u0105 las. Si\u0142a sugestii jest ogromna \u2013 kiedy walizkowy pies wystarczaj\u0105co d\u0142ugo b\u0142\u0105ka si\u0119 po szczotkowym lesie, \u017ceby zg\u0142odnie\u0107, na widok porzuconej na scenie kromeczki z niemal 300 dzieci\u0119cych garde\u0142 wyrywa si\u0119 okrzyk: \u201eChleb! Chleb!!!\u201c.<br \/>\nProblem ze starszymi<br \/>\nWida\u0107 jednocze\u015bnie, \u017ce o ile wsp\u00f3\u0142czesny teatr z \u0142atwo\u015bci\u0105 nawi\u0105zuje dialog z widzem dzieci\u0119cym, o tyle wi\u0119kszy problem ma z jego starszymi, nastoletnimi kolegami. Dowodem jest \u201eBestia\u201c \u2013 musical przywieziony z Zielonej G\u00f3ry, z tekstem Maliny Prze\u015blugi i w re\u017cyserii Przemys\u0142awa Jaszczaka. Mimo formalnych zabieg\u00f3w jest sporo fa\u0142szu w tej przebierance doros\u0142ych aktor\u00f3w w gimnazjalist\u00f3w, a w finale nie udaje si\u0119 uciec od taniej dydaktyki. Tu wci\u0105\u017c \u2013 mimo wszystko \u2013 du\u017co lepiej sprawdza si\u0119 ba\u015b\u0144, zw\u0142aszcza kiedy trafi w r\u0119ce re\u017cysera, kt\u00f3ry u\u017cyje \u015brodk\u00f3w \u201edoros\u0142ego\u201c teatru, jak Remigiusz Brzyk, kt\u00f3ry \u201eRemusem\u201c (Miejski Teatr \u201eMiniatura\u201c z Gda\u0144ska) przypomina kaszubsk\u0105 epopej\u0119 Aleksandra Majkowskiego. Z aktorami siedz\u0105cymi za d\u0142ugim sto\u0142em, elementami lalkowego teatru i piosenkami wykonywanymi na \u017cywo ta opowie\u015b\u0107 wci\u0105ga nas bez reszty.\u00bb<br \/>\n\u201ePrzegl\u0105d Nowego Teatru dla Dzieci. S\u0142owacki \u201eMistrz i Ma\u0142gorzata\u201c zachwyca\u201c Magda Piekarska<br \/>\nGazeta Wyborcza \u2013 Wroc\u0142aw online<\/p>\n<\/div>\n<\/article>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>MAGDA PIEKARSKA<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9028 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-majster-en\" data-id=\"9028\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">OHLAS OD LUK\u00c1\u0160A NOZ\u00c1RA<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><section class=\"l-section wpb_row height_medium\"><div class=\"l-section-h i-cf\"><div class=\"g-cols vc_row type_default valign_top\"><div class=\"vc_col-sm-12 wpb_column vc_column_container\"><div class=\"vc_column-inner\"><div class=\"wpb_wrapper\"><div class=\"wpb_text_column\" ><div class=\"wpb_wrapper\"><p>Bulgakov\u016fv intimn\u00ed rom\u00e1n o osudu vzd\u011blance a satirika do\u0161el u slovensk\u00e9ho Teatra Tatra kongeni\u00e1ln\u00edho zpracov\u00e1n\u00ed. Pou\u0165ov\u00e9 variet\u00e9 se stalo velk\u00fdm jevi\u0161t\u011bm sv\u011bta. Na\u0161e mal\u00e1 lidsk\u00e1 pohodl\u00ed\u010dka sou\u010dasnosti se p\u0159enesla do Moskvy t\u0159ic\u00e1t\u00fdch let a do Palestiny dob Kristov\u00fdch. A spolu s Bulgakovem jsme se ptali, kudy vede cesta k d\u016fstojn\u00e9mu \u017eivotu.<br \/>\nRom\u00e1n je Bulgakov\u00fdm vy\u0159\u00edzen\u00edm \u00fa\u010dt\u016f se sv\u011btem, na kter\u00fd nar\u00e1\u017eelo jeho \u017eivotn\u00ed posl\u00e1n\u00ed. Velk\u00e1 literatura to um\u00ed u\u010dinit plnokrevn\u011b a Bulgakov nav\u00edc sebeironicky. V\u017edy\u0165 autorovo alter ego, postava Mistra, za sebe nech\u00e1 vej\u00edt do \u010f\u00e1blov\u00fdch slu\u017eeb svoji milovanou \u017eenu. Rom\u00e1n m\u016f\u017eeme \u010d\u00edst jako satiru na sv\u011bt, kde se \u010f\u00e1bel stal jen pov\u011brou. \u010e\u00e1belsky fantastick\u00e9 nadp\u0159irozen\u00e9 jevy pak v tomto sv\u011bt\u011b zvl\u00e1\u0161t\u011b vyniknou. Bulgakov\u016fv Woland v\u0161ak ukazuje, \u017ee \u010f\u00e1blem v n\u00e1s je hlavn\u011b zbab\u011blost a p\u0159etv\u00e1\u0159ka a cel\u00fdm sv\u00fdm p\u016fsoben\u00edm v rom\u00e1nu ukazuje, \u017ee \u010f\u00e1bel vskutku st\u00edh\u00e1 hlavn\u011b zr\u00e1dce. A na z\u00e1v\u011br rom\u00e1nu dojdeme p\u0159edstavy, \u017ee autor, \u010f\u00e1bel i \u010dten\u00e1\u0159 jsou ryt\u00ed\u0159i smutn\u00e9 postavy.<br \/>\nInscen\u00e1to\u0159i Teatra Tatra c\u00edt\u00ed povinnost zachovat my\u0161lenkovou hloubku rom\u00e1nu a sou\u010dasn\u011b z n\u00ed ud\u011blat lidovou z\u00e1bavu i pro ty, kte\u0159\u00ed by rom\u00e1n nikdy neotev\u0159eli. Mark\u00e9tka opravdu vyl\u00e9tne nad \u0161apit\u00f3 a no\u010dn\u00ed Bratislavu. Odv\u00e1\u017en\u011bj\u0161\u00ed div\u00e1k se m\u016f\u017ee vysvl\u00e9ci a p\u0159ipojit se k nah\u00e9mu sabatu v parku p\u0159ed stanem. M\u00e9n\u011b odv\u00e1\u017en\u00fd a p\u0159esto atmosf\u00e9rou pohlcen\u00fd div\u00e1k do sebe vyklop\u00ed alespo\u0148 vodku prod\u00e1vanou o p\u0159est\u00e1vce hercem v rusk\u00e9 papu\u0161e. Je mistrovstv\u00edm tv\u016frc\u016f Teatra Tatra, \u017ee dovedou z l\u00e1tky vykouzlit mimo velk\u00e9 \u010dinohry i m\u00fazickou grotesku neust\u00e1le zcizovanou a ironizovanou, tak jak m\u00e1 prav\u00e9 pou\u0165ov\u00e9 variet\u00e9 b\u00fdt. Herec se pak ve ve\u0161ker\u00e9 kr\u00e1se, \u0161p\u00edn\u011b a rustikalit\u011b sv\u00e9ho komediantsk\u00e9ho posl\u00e1n\u00ed p\u0159ipojuje k Bulgakovu velkolep\u00e9mu vypo\u0159\u00e1d\u00e1n\u00ed se sv\u011btem a i prost\u00fd div\u00e1k je str\u017een. V\u017edy\u0165 sle\u010dny obdivovatelky hereck\u00fdch hv\u011bzd si po p\u0159edstaven\u00ed nech\u00e1valy podepisovat zbytky po \u017eidli, kterou roz\u0161t\u00edpala Mark\u00e9tka, kdy\u017e \u00fa\u010dtoval se sv\u011btem, kter\u00fd ji ni\u010dil. Nech\u0165 je jim cennou relikvi\u00ed!<br \/>\n<em>Ps\u00e1no z p\u0159edstaven\u00ed konan\u00e9ho v r\u00e1mci festivalu Nov\u00e1 dr\u00e1ma v Bratislav\u011b 10. kv\u011btna 2015, Luk\u00e1\u0161 Noz\u00e1r.<\/em><\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>LUK\u00c1\u0160 NOZ\u00c1R<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n\t<article class=\"w-grid-item post-9027 us_testimonial type-us_testimonial status-publish hentry us_testimonial_category-teatro-tatro-en\" data-id=\"9027\">\r\n\t\t<div class=\"w-grid-item-h\">\r\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"w-vwrapper usg_vwrapper_2 align_center valign_top\"><div class=\"w-post-elm post_title usg_post_title_1 align_center entry-title color_link_inherit has_text_color\">HERECTVO V TEATRO TATRO<\/div><div class=\"w-post-elm post_content usg_post_content_2 with_show_more_toggle\" data-toggle-height=\"200px\"><div><div id=\"main\" class=\"site-main\">\n<div id=\"main-content\" class=\"main-content\">\n<div id=\"primary\" class=\"content-area\">\n<div id=\"content\" class=\"site-content\" role=\"main\">\n<article id=\"post-539\">\n<div class=\"entry-content\">\n<p><em><b>Abstrakt: <\/b>Autor sa v pr\u00edspevku venuje problematike herectva v kontexte poetiky divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia Teatro Tatro. Zameriava sa na charakter a typol\u00f3giu samotnej hereckej zlo\u017eky v teoretickej, zov\u0161eobec\u0148uj\u00facej podobe. Zauj\u00edma ho osobit\u00e1 v\u00fdrazov\u00e1 variabilnos\u0165 v herectve, ktor\u00e9 je svojou znakovos\u0165ou zna\u010dne heterog\u00e9nne, flexibiln\u00e9, \u0161irokospektr\u00e1lne. Autor funk\u010dne kategorizuje hereck\u00fa zlo\u017eku najm\u00e4 z aspektu priestorovej dimenzie, tematickej kateg\u00f3rie postavy a r\u00e9\u017eie. V\u0161\u00edma si pov\u00e4\u010d\u0161ine jej z\u00e1bavnos\u0165 v \u0161ir\u0161om horizonte. <\/em><\/p>\n<p><em><b>K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 slov\u00e1: <\/b>Herec, komediantstvo, postava, z\u00e1bavnos\u0165, priestor, ko\u010dovn\u00fd divadeln\u00fd postup, Teatro Tatro, revitaliz\u00e1cia <\/em><\/p>\n<p>Divadeln\u00e9 zdru\u017eenie Teatro Tatro vo svojej kontinu\u00e1lnej hist\u00f3rii rezonuje na mape slovenskej nez\u00e1vislej kult\u00fary najm\u00e4 v s\u00favislosti s inov\u00e1ciou, svojr\u00e1znou typiz\u00e1ciou i kvalitat\u00edvnou diferenci\u00e1ciou herectva. Diferentn\u00e1 poloha herectva neraz stoj\u00ed ako jeho v\u00fdrazn\u00e1 dom\u00e9na.<\/p>\n<p>Na herectvo v r\u00e1mci Teatra Tatro sa m\u00f4\u017eeme pozrie\u0165 z viacer\u00fdch perspekt\u00edv. Je ojedinel\u00e9, temer prisp\u00f4soben\u00e9 \u00e1 la Teatro Tatro a jeho poetike s v\u00fdrazn\u00fdm re\u017eijn\u00fdm i sc\u00e9nografick\u00fdm rukopisom tvorcov. Z\u00e1rove\u0148 sa m\u00f4\u017eeme pozrie\u0165 na \u0148u zo str\u00e1nky druhovej, typovej, pr\u00edpadne \u017e\u00e1nrovej a podobne. Aj tieto skuto\u010dnosti rozhodne prispievaj\u00fa k formovaniu hereckej zlo\u017eky \u00e1 la Teatro Tatro<i>. <\/i> <\/p>\n<p>Je viac ne\u017e zrejm\u00e9, \u017ee divadeln\u00e9 zdru\u017eenie svojou ko\u010dovnou divadelnou platformou p\u00f4sobenia prispieva k zna\u010dnej heterog\u00e9nnosti. Zmes viacer\u00fdch, dovedna skombinovan\u00fdch pr\u00edzna\u010dn\u00fdch divadeln\u00fdch druhov predstavuje zjavn\u00fa n\u00e1ro\u010dnos\u0165 i osobitos\u0165 v celostnom v\u00fdraze. Herci a here\u010dky Teatra Tatro viac-menej inklinuj\u00fa ku komplexnosti ove\u013ea variabilnej\u0161ieho apar\u00e1tu, ne\u017e je len \u0161tandardn\u00fd \u010dinohern\u00fd v\u00fdraz v konven\u010dnom zmysle. Je to \u201eviacdruhov\u00e9\u201c, \u0161irokospektr\u00e1lne \u201em\u00fazick\u00e9\u201c herectvo, od ktor\u00e9ho sa odv\u00edja charakteristick\u00e1 v\u00fdrazovos\u0165 svojr\u00e1znych hereck\u00fdch ikon Teatra Tatro par excellence. Vypl\u00fdva to jednozna\u010dne z exteri\u00e9rovej tvorby tohto divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia, \u010do si od jednotliv\u00fdch hercov vy\u017eaduje pr\u00edslu\u0161n\u00fa kreativitu rozmerov, dimenzi\u00ed herectva ako tak\u00e9ho. Do centra ich z\u00e1ujmu sa zv\u00e4\u010d\u0161a dost\u00e1vaj\u00fa r\u00f4zne techniky a postupy \u201enovodob\u00e9ho\u201c potuln\u00e9ho herectva, komediantstva.<\/p>\n<p>V s\u00favislosti s Teatrom Tatro m\u00f4\u017eeme dozaista hovori\u0165 o revitaliz\u00e1cii prastarej divadelnej praktiky, akou je ko\u010dovn\u00fd sp\u00f4sob divadeln\u00edctva, potuln\u00e9ho herectva, komediantstva at\u010f. Na z\u00e1klade nej sa inovat\u00edvne men\u00ed, prisp\u00f4sobuje herectvo. \u010casto doch\u00e1dza k zmen\u00e1m pr\u00edstupov v zdanlivo slobodnej\u0161om re\u017eime ko\u010dovnej divadelnej praxe. Od vyslovene \u010dinohernej polohy sa k hereckej tvorbe prip\u00e1ja i celkov\u00fd diapaz\u00f3n \u010fal\u0161\u00edch zru\u010dnost\u00ed, prostriedkov viacrozmernej\u0161ieho vyjadrovacieho apar\u00e1tu. Herectvo sa tak st\u00e1va univerz\u00e1lnej\u0161\u00edm a z\u00e1rove\u0148 internacion\u00e1lnej\u0161\u00edm (nielen t\u00fdm, \u017ee sa medzi hercami Teatra Tatro objavuj\u00fa po\u013esk\u00ed, \u010desk\u00ed herci a pod.)<\/p>\n<p>Potuln\u00e9 herectvo, resp. potuln\u00e1 divadeln\u00e1 \u010dinnos\u0165, revitalizovan\u00e9 komediantstvo v podan\u00ed tvorcov Teatra Tatro integruje princ\u00edpy pouli\u010dnej divadelnosti s cel\u00fdm spektrom prakt\u00edk konkr\u00e9tnej hereckej v\u00fdbavy, s neoby\u010dajnou atrakt\u00edvnos\u0165ou, p\u00fatavos\u0165ou, osvie\u017euj\u00facou z\u00e1bavnos\u0165ou. Herci a here\u010dky v nich nach\u00e1dzaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 zdroje impulzov pre konanie i celkov\u00e9 hereck\u00e9 kre\u00e1cie. Mo\u017eno sa na ne neraz pozera\u0165 ako na ume- lo prinesen\u00e9 zvonku, pr\u00edp. ako na atavizmy d\u00e1vnej\u0161ie vzdialenej trad\u00edcie hereck\u00fdch prakt\u00edk, \u010di v\u00f4bec \u201egenetiky\u201c herectva. Re\u017eis\u00e9r a zakladate\u013e Teatra Tatro Ondrej Spi\u0161\u00e1k (1964) ich v podstate znovu kriesi do pribli\u017enej podoby a autentickej aktu\u00e1lnosti. Do predmetu z\u00e1ujmu \u010dlenov Teatra Tatro sa dost\u00e1vaj\u00fa \u2013 na Slovensku od roku 1989 pomerne m\u00e1lo roz\u0161\u00edren\u00e9 \u2013 postupy pouli\u010dnej spektakul\u00e1rnosti, ko\u010dovnej divadelnosti, komediantstva, umenia cirkusov\u00fdch artistov, jarmo\u010dn\u00e9ho (\u013eudov\u00e9ho) improvizovan\u00e9ho hrania s atrakt\u00edvnou, p\u00f4sobivou komickos\u0165ou v\u00fdrazu. Pr\u00e1ve k t\u00fdmto \u017eriedlam niekdaj\u0161ej trad\u00edcie potuln\u00e9ho kaukliarstva sa v\u00e4\u010d\u0161mi primk\u00fdna hereck\u00e1 pam\u00e4\u0165, cielene stimulovan\u00e1 v re\u017eijn\u00fdch v\u00edzi\u00e1ch, reminiscenci\u00e1ch Ondreja Spi\u0161\u00e1ka. Jednotliv\u00ed herci k nej prirodzene tenduj\u00fa, \u010d\u00edm si rovnomerne roz\u0161iruj\u00fa arzen\u00e1l svojich hereck\u00fdch kompetenci\u00ed. Divadeln\u00e9 zdru\u017eenie sa tak v nejednom pr\u00edpade st\u00e1va doslova tvoriv\u00fdm ostrovom kreovania, kultivovania, \u010di presnej\u0161ie povedan\u00e9 revitalizovania hereck\u00e9ho umenia.<\/p>\n<p>Predstavuje i experiment\u00e1lnu polohu herectva, ktor\u00e9 charakterizuje predov\u0161etk\u00fdm viacdimenzion\u00e1lnos\u0165. Ondrej Spi\u0161\u00e1k ako divadeln\u00fd re\u017eis\u00e9r s t\u00fdmto flexibiln\u00fdm vrstven\u00edm po\u010d\u00edta. Od hercov vy\u017eaduje pomerne \u0161irok\u00fd register v\u00fdrazovosti, roz\u0161\u00edren\u00e9ho spektra hereck\u00e9ho apar\u00e1tu. S\u00favis\u00ed to s t\u00fdm, \u017ee pouli\u010dn\u00e1 hereck\u00e1 kre\u00e1cia pon\u00faka zv\u00e4\u010d\u0161a slobodu vyjadrenia, ist\u00e9ho rozletu, uvo\u013enenia, n\u00e1hody a ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej d\u00e1vky situa\u010dnosti, improviz\u00e1cie, vizu\u00e1lnej znakovosti. Sp\u00e1jaj\u00fa sa v nej kumulovan\u00e9 druhy divadla\/divadelnosti, \u017e\u00e1nrovej pestrosti, rozmanitosti \u0161t\u00fdlov a poet\u00edk. V tejto zdanlivej roztrie\u0161tenosti sa neraz uplat\u0148uj\u00fa syntetizuj\u00face postupy integrovania rozmanit\u00fdch \u010dinnost\u00ed, prakt\u00edk, zru\u010dnost\u00ed a pod. Herec v Teatro Tatro je umne disponovan\u00fd pre \u0161peci\u00e1lny druh poetiky re\u017eijn\u00e9ho rukopisu. Mo\u017eno hovori\u0165 o ur\u010ditom natureli, mentalite, osobnej typiz\u00e1cii pre konkr\u00e9tnu divadeln\u00fa poetiku. Nie ka\u017ed\u00fd z hercov dok\u00e1\u017ee obsiahnu\u0165 t\u00fato \u201eteritorialitu\u201c divadelnosti v pr\u00edslu\u0161n\u00fdch intenci\u00e1ch vyt\u00fd\u010denej poetiky: pouli\u010dnej, ko\u010dovnej (mobilnej), multi\u017e\u00e1nrovej i multidruhovej. V ich hereckom konan\u00ed ide cielene o prel\u00ednanie, rovnocenn\u00e9 dop\u013a\u0148anie, variovanie jedn\u00e9ho druhu divadla s in\u00fdm \u2013 \u010do m\u00f4\u017ee vyvol\u00e1va\u0165 rozporn\u00e9 prijatie, zna\u010dn\u00fa \u201eheterog\u00e9nnos\u0165\u201c, prive\u013ek\u00fd kontrast a pod. Zvl\u00e1dnutie t\u00fdchto dimenzi\u00ed, pol\u00f4h herectva smeruje k istej univerz\u00e1lnosti. Prispieva k tomu aj zna\u010dn\u00e1 internacionaliz\u00e1cia hereckej zlo\u017eky a s \u0148ou sp\u00e4t\u00fd origin\u00e1lny mix kult\u00far, n\u00e1rodnostnej pestrosti divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia. D\u00f4kazom toho je aj fakt \u201eexpanzie\u201c Teatra Tatro v zahrani\u010d\u00ed a zjavn\u00e1 zrozumite\u013enos\u0165 jazyka divadla i hereckej zlo\u017eky. Ondrej Spi\u0161\u00e1k ju svojsky \u0165ah\u00e1 k univerz\u00e1lnej hum\u00e1nnosti. T\u00fdm sa do v\u00e4\u010d\u0161ej miery ur\u010duje i charakter samotn\u00e9ho herectva v Teatro Tatro \u2013 t. j. nastoli\u0165 prostredn\u00edctvom neho \u013eudsky tepl\u00fa i naturalisticky drsn\u00fa, pravdiv\u00fa rovinu posolstva: autenticitu pravdivosti v surovom odkryt\u00ed najm\u00e4 r\u00fddzo obna\u017eenej, \u013eudsky otvorenej forme hereck\u00e9ho prejavu. V kontexte tohto divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia mo\u017eno preto hovori\u0165 o viacer\u00fdch vyu\u017e\u00edvan\u00fdch druhoch herectva, posp\u00e1jan\u00fdch dovedna a prel\u00ednaj\u00facich sa vz\u00e1jomne a v\u010faka re\u017eijn\u00e9mu pr\u00edstupu Ondreja Spi\u0161\u00e1ka i organicky naraz. V tom spo\u010d\u00edva ur\u010dit\u00e1 atraktivita, exkluzivita nev\u0161edne \u201epluralitn\u00e9ho\u201c herectva v jeho viacdimenzion\u00e1lnej komplexnosti. U\u017e to z\u010faleka nie je \u201elen\u201c \u010dinohern\u00fd druh herectva, ale predov\u0161etk\u00fdm origin\u00e1lne vyprofilovan\u00fd, charakteristick\u00fd druh pre toto divadeln\u00e9 zoskupenie vo svojej neopakovate\u013enosti.<\/p>\n<p>Je zrejm\u00e9, \u017ee jeho zjavn\u00e1 dom\u00e9na je ur\u010dit\u00e1 \u201eludick\u00e1\u201c platforma herectva, ktor\u00e9 r\u00e1ta aj so \u0161irokospektr\u00e1lnymi presahmi, multifunk\u010dnou variabilnos\u0165ou spom\u00ednan\u00fdch techn\u00edk a postupov. Vyn\u00e1ra sa tu hne\u010f nieko\u013eko kateg\u00f3ri\u00ed herectva, uplatnen\u00e9ho v poetike Teatra Tatro, \u010do sved\u010d\u00ed o jeho zrete\u013enom pluralitnom charaktere i r\u00f4znej \u017e\u00e1nrovej profil\u00e1cii. Ak\u00e9 je teda herectvo Teatra Tatro? Ani na to nie je jednozna\u010dn\u00e1 a jednoduch\u00e1 odpove\u010f. Na jednej strane je to herectvo komick\u00e9, typov\u00e9 vo svojej dominantnej ko\u010dovnej, pouli\u010dnej praktike. Na druhej strane je to aj herectvo inter- preta\u010dn\u00e9, charakterov\u00e9, pr\u00edp. civiln\u00e9, \u0161tylizovan\u00e9, syntetick\u00e9 a pod. Z\u00e1rove\u0148 nie je ani \u010dinohern\u00e9, preto\u017ee v exteri\u00e9rovom prostred\u00ed s\u00fa aplikovan\u00e9 ove\u013ea zrete\u013enej\u0161ie i prvky fyzick\u00e9ho (pohybov\u00e9ho), hudobn\u00e9ho \u010di b\u00e1bkov\u00e9ho herectva (v kinetickej pr\u00e1ci s ak\u010dnou sc\u00e9nografiou, manipul\u00e1ciou s predmetmi, rekvizitami, b\u00e1bkami at\u010f.). Celkovo je mo\u017en\u00e9 hovori\u0165 o syntetickom, univerz\u00e1lnom herectve, vyrastaj\u00facom z postmoderne relativizovan\u00fdch \u017e\u00e1nrov, druhov a typov divadla\/divadelnosti s r\u00f4znymi intertextu\u00e1lnymi odkazmi.<\/p>\n<p>Medzi hercami Teatra Tatro mo\u017eno n\u00e1js\u0165 nieko\u013eko typov, kateg\u00f3ri\u00ed hercov a here\u010diek, pre ktor\u00fdch je pr\u00edzna\u010dn\u00e1 hlavne plynul\u00e1 kombin\u00e1cia r\u00f4znych druhov, typov, \u0161t\u00fdlov, poet\u00edk a pod. Z hercov to rob\u00ed doslova r\u00f4znorod\u00fdch \u201ehr\u00e1\u010dov\u201c. Osciluj\u00fa medzi komick\u00fdm, resp. komedi\u00e1lnym a tragick\u00fdm (v\u00e1\u017enym), medzi n\u00edzkym (rur\u00e1lnym, \u013eudov\u00fdm) a vysok\u00fdm (esteticko-v\u00fdtvarn\u00fdm), z\u00e1bavn\u00fdm (p\u00fatav\u00fdm, pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00fdm, spektakul\u00e1rnym) a eticko-recep\u010dn\u00fdm, mor\u00e1lno-v\u00fdchovn\u00fdm p\u00f3lom prezent\u00e1cie. Patr\u00ed to k akejsi prirodzenej a plnokrvnej hereckej farebnosti, polarite komickej dvojtv\u00e1rnosti divadla ako tak\u00e9ho. Herci a here\u010dky t\u00fato polaritu nap\u013a\u0148aj\u00fa hne\u010f nieko\u013ekon\u00e1sobne. S\u00fa ambivalentn\u00ed v nastavovan\u00ed tragikomick\u00e9ho t\u00f3nu, \u00fa\u0161krnu v celkovej grotesknej polohe. Charakteristick\u00fa pr\u00edzna\u010dn\u00fa komickos\u0165 dok\u00e1\u017eu v praxi vehementne, ostentat\u00edvne hyperbolizova\u0165 s rozli\u010dn\u00fdmi prvkami par\u00f3die, fra\u0161ky, gagu a pod. \u010casto je pr\u00e1ve touto prevahou zosilnenej z\u00e1bavnosti divadeln\u00e9 zdru\u017eenie Teatro Tatro viac ne\u017e zn\u00e1me.<\/p>\n<p>Za z\u00e1bavnos\u0165ou, na prv\u00fd poh\u013ead jednotnou a jedinou polohou v\u00fdrazovosti Teatra Tatro, sa zv\u00e4\u010d\u0161a ukr\u00fdva vz\u00e1cny katarzn\u00fd aspekt v eticko-recep\u010dnom rozmere. Ustriehnutie tejto dvojtv\u00e1rnosti, polarity komick\u00e9ho s tragick\u00fdm, \u013eudsky z\u00e1bavn\u00e9ho s kon\u0161tantne univerz\u00e1lnym etick\u00fdm princ\u00edpom je najhum\u00e1nnej\u0161ou dimenziou herectva Teatra Tatro. Za zdanlivou komickou varietou prvok je posolstvo, pravda, pov\u00e4\u010d\u0161ine univerz\u00e1lne komunikat\u00edvna i lapid\u00e1rne zrozumite\u013en\u00e1.<\/p>\n<p>Z\u00e1bavnos\u0165 pritom nie je prvorad\u00e1, ale legit\u00edmna forma poh\u013eadu. Nastolen\u00e1 v\u00fdrazov\u00e1 varieta komunika\u010dn\u00fdch znakov prioritne oslobodzuje i katarzne zasahuje publikum. Z\u00e1bava, resp. z\u00e1bavnos\u0165 v ich podan\u00ed je preva\u017ene p\u00fatav\u00e1 po vizu\u00e1lnej str\u00e1nke. Mohli by sme poveda\u0165, \u017ee jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch indik\u00e1torov z\u00e1bavnosti je najm\u00e4 v\u00fdtvarn\u00e1 zlo\u017eka v podobe sc\u00e9nografie, kost\u00fdmov, masiek, rekviz\u00edt a pod. U\u017e vzh\u013ead divadeln\u00e9ho diela s cel\u00fdm svoj\u00edm \u201esortimentom\u201c p\u00fata pozornos\u0165 v priestorovej dimenzii s viacer\u00fdmi v\u00fdtvarn\u00fdmi prvkami, konfigur\u00e1ciou javiskov\u00e9ho priestoru, jeho v\u00fdtvarn\u00e9ho rie\u0161enia a pod. V\u00fdrazn\u00fd v\u00fdtvarn\u00fd aspekt diel Teatra Tatro prispieva k atraktivite a v\u0161eobecne zn\u00e1mej a veselej pestrosti. Rovnako i vizu\u00e1lna str\u00e1nka priestoru je zna\u010dn\u00fdm nosite\u013eom atraktivity tohto divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia spolu s hereckou zlo\u017ekou. Mohli by sme poveda\u0165, \u017ee najm\u00e4 v\u010faka aspektu priestorovosti m\u00f4\u017ee hereck\u00e1 str\u00e1nka predstaven\u00ed Teatra Tatro o\u017e\u00edva\u0165 nev\u0161ednou v\u00fdrazovou premenlivos\u0165ou. Hereck\u00e1 zlo\u017eka je v tomto pr\u00edpade v mnohom determinovan\u00e1 priestorov\u00fdm usporiadan\u00edm v \u0161pecifickom re\u017eime exteri\u00e9rovo situovanej produkcie. Herci a here\u010dky v maringotke, v stane, na ulici, s\u00fa jednostaj konfrontovan\u00ed s inou dimenziou vonkaj\u0161ej sf\u00e9ry vplyvu praktick\u00e9ho hrania v exteri\u00e9ri, ktor\u00e1 viac-menej l\u00e1ka k intenz\u00edvnej\u0161ej \u201eextroverzii\u201c ne\u017e povedzme v interi\u00e9ri.<\/p>\n<p>\u010clenovia Teatra Tatro s\u00fa cielene veden\u00ed k u\u017e spom\u00ednanej \u0161ir\u0161ej dimenzii p\u00f4sobenia, preto\u017ee v\u010faka prostrediu s\u00fa viac n\u00faten\u00ed akcentova\u0165 pozornos\u0165 div\u00e1kov nav\u00f4kol. Herci s\u00fa otvorenej\u0161\u00ed, slobodnej\u0161\u00ed v prejave \u201ehrania vonku\u201c,1 t. j. pod hol\u00fdm nebom, v exteri\u00e9ri (aj ke\u010f pod stanom, \u0161apitom, pr\u00edp. v krajinnom ter\u00e9ne at\u010f.). Priliehavo koexistuj\u00fa s priestorom upraven\u00fdm, adaptovan\u00fdm na exteri\u00e9rov\u00fd re\u017eim. Je tie\u017e zauj\u00edmav\u00e9, ako s n\u00edm intenz\u00edvne nar\u00e1baj\u00fa.<\/p>\n<p>Pr\u00e1ve exteri\u00e9rov\u00fd charakter hrania umo\u017e\u0148uje tvorcom rozmanito vyu\u017e\u00edva\u0165 tzv. divadeln\u00fa proxemiku v r\u00e1mci komunika\u010dn\u00e9ho procesu.2 T\u00e1to komunik\u00e1cia prostredn\u00edctvom vzdialenosti sa d\u00e1 ove\u013ea efekt\u00edvnej\u0161ie vyu\u017ei\u0165 pri hran\u00ed vonku pod \u010diasto\u010dne hol\u00fdm nebom v relat\u00edvne otvorenom priestranstve, ne\u017e napr\u00edklad v interi\u00e9rovom predstaven\u00ed.<\/p>\n<p>Mohli by sme poveda\u0165, \u017ee ju herci pomerne \u010dasto uplat\u0148uj\u00fa. Viac-menej s \u0148ou efektne manipuluj\u00fa, r\u00f4znorodo ovl\u00e1daj\u00fa i svojsky dosahuj\u00fa. Tvorcovia maj\u00fa neraz mo\u017enos\u0165 prakticky ovl\u00e1dnu\u0165 teritorialitu vonkaj\u0161ieho, otvoren\u00e9ho priestoru a komunikova\u0165 aj s polohami exteri\u00e9rov\u00e9ho situovania v kontexte rozsiahlej\u0161ieho hereck\u00e9ho po\u013ea.<\/p>\n<p>Parametre priestoru jednoducho umo\u017e\u0148uj\u00fa tvorcom vehementnej\u0161ie z\u00faro\u010di\u0165 aj akustick\u00e9 dimenzie priestoru. Dovo\u013euje im to ove\u013ea slobodnej\u0161ia otvorenos\u0165 vonkaj\u0161ieho, nezastre\u0161en\u00e9ho priestoru. Hlas a jeho intenzita sa v \u0148om v\u00e4\u010d\u0161mi adaptuje, prisp\u00f4sobuje autenticite natur\u00e1lneho prostredia. Herec ho m\u00f4\u017ee variabilne modulova\u0165 i vzh\u013eadom na svoje aktu\u00e1lne situovanie v priestore. T\u00fdm sa pribli\u017euje k zdanlivej autenticite. Herec je k nej relat\u00edvne bl\u00edzko, preto\u017ee do hereckej akcie, diania v kontexte predstavenia pod hol\u00fdm nebom re\u00e1lne zasahuj\u00fa ruchy prostredia. Ke\u010f\u017ee v takejto situ\u00e1cii i v skuto\u010dnosti p\u00f4sob\u00ed, mus\u00ed nutne voli\u0165 adekv\u00e1tne akustick\u00e9 (hlasov\u00e9 i nehlasov\u00e9) prostriedky na dosiahnutie patri\u010dnej v\u00fdrazovej jasnosti, zrete\u013enej zrozumite\u013enosti a v neposlednom rade i komunika\u010dnej znakovosti.<\/p>\n<p>\u00dalohou herca v r\u00e1mci divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia je predov\u0161etk\u00fdm vytv\u00e1ra\u0165 pozoruhodn\u00fa varietu komediantskych pol\u00f4h a vari\u00e1ci\u00ed v s\u00favislosti so \u0161pecifikami vonkaj\u0161ieho prostredia (napr\u00edklad s pr\u00edrodn\u00fdmi \u017eivlami a pod.). Je viac ne\u017e ist\u00e9, \u017ee sa herci a here\u010dky v\u0161etk\u00fdm exteri\u00e9rov\u00fdm faktorom prisp\u00f4sobuj\u00fa zna\u010dnou flexibilitou a schopnos\u0165ou zauja\u0165, v\u00fdrazovo sa prejavi\u0165, pr\u00edp. rozli\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom na seba upozor\u0148ova\u0165. Herec vo v\u0161eobecnosti sa v tomto exteri\u00e9rovom ko\u010dovnom type divadla urputne sna\u017e\u00ed zauja\u0165, vybojova\u0165 si ak\u00fako\u013evek pozornos\u0165 at\u010f. Z\u00e1bavnos\u0165 Teatra Tatro vypl\u00fdva pr\u00e1ve z tejto tendencie. U\u017e samotn\u00e9 herectvo je jednozna\u010dne pozna\u010den\u00e9 o\u010dividnou prieraznos\u0165ou v \u00fa\u010dinkoch na rozmanit\u00e9 publikum. Herci za pomoci re\u017eis\u00e9ra \u00fa\u010dinne distribuuj\u00fa, vyvol\u00e1vaj\u00fa z\u00e1bavu a z\u00e1bavnos\u0165 nieko\u013ekon\u00e1sobne navonok. Dalo by sa tvrdi\u0165, \u017ee je do istej miery pre tvorcov k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 a pr\u00e1ve cez \u0148u \u013eahko rozpozn\u00e1van\u00e1. \u010casto je preto dominantn\u00fdm recep\u010dn\u00fdm vplyvom tvorcov z\u00e1bavn\u00fd atrib\u00fat koloritu ko\u010dovn\u00e9ho komediantstva, ktor\u00fd je s\u00fa\u010das\u0165ou praxe tohto typu divadla. Predov\u0161etk\u00fdm v tejto sf\u00e9re potuln\u00e9ho divadeln\u00edctva je nev\u0161edne v\u010fa\u010dn\u00fd priestor pre mno\u017estvo hereck\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed k tlmo\u010deniu origin\u00e1lnej z\u00e1bavnosti, komickosti ako aj prejavov nefal\u0161ovanej komediantskej variability, praxe plen\u00e9rovej, vypuklej spektakularity.<\/p>\n<p>Ako sme u\u017e neraz spomenuli, tvorcovia Teatra Tatro s\u00fa typick\u00ed rozmanitos\u0165ou kreat\u00edvneho vyu\u017eitia variabiln\u00e9ho priestoru, jeho viacn\u00e1sobn\u00e9ho zmocnenia sa r\u00f4znorod\u00fdmi technikami a praktikami, ktor\u00e9 by v kamennom divadle neboli pr\u00edpustn\u00e9. Mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee herci a here\u010dky Teatra Tatro demon\u0161truj\u00fa umn\u00fa d\u00f4myselnos\u0165 praktick\u00e9ho rezervo\u00e1ra, n\u00e1paditosti celkovej hereckej z\u00e1bavnosti. V\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom expanduj\u00fa do priestoru v zmysle ko\u010dovn\u00e9ho divadeln\u00e9ho postupu a ruka v ruke s n\u00edm variuj\u00fa, exteriorizuj\u00fa svoj hereck\u00fd potenci\u00e1l do viacer\u00fdch, neraz bizarn\u00fdch, pod\u00f4b. \u010casto rozru\u0161uj\u00fa sc\u00e9nografick\u00e9 rie\u0161enie jeho ak\u010dn\u00fdm premie\u0148an\u00edm, modifikovan\u00edm, de\u0161truovan\u00edm a pod. T\u00fdmto n\u00e1padito dynamick\u00fdm sp\u00f4sobom s\u00fa priestorovo exponovanej\u0161\u00ed, enormne roz\u013eahlej\u0161\u00ed v dimenzii propor\u010dn\u00e9ho vyu\u017eitia priestoru ako tak\u00e9ho. Na z\u00e1klade toho s\u00fa typicky hlu\u010dn\u00ed, intenz\u00edvne, zn\u00e1sobuj\u00faco z\u00e1bavnej\u0161\u00ed v dosahu exteri\u00e9ru.<\/p>\n<p>Nie je v\u00fdnimkou, \u017ee na dosahovanie po\u017eadovanej p\u00fatavosti spektakul\u00e1rneho r\u00e1zu predstaven\u00ed vyu\u017e\u00edvaj\u00fa neraz r\u00f4znorod\u00e9 priestorov\u00e9 mo\u017enosti v r\u00e1mci poru\u0161ovania nemenn\u00e9ho hracieho po\u013ea, ktor\u00e9 permanentne obmie\u0148aj\u00fa, napr\u00edklad premiest\u0148ovan\u00edm robustn\u00fdch sc\u00e9nografick\u00fdch prvkov sc\u00e9ny, cel\u00fdch \u010dast\u00ed sc\u00e9ny, hudobn\u00fdch n\u00e1strojov, rekviz\u00edt so s\u00e9mantickou funkciou, manipuluj\u00fa s oh\u0148om, pyrotechnikou, jazdia na dopravn\u00fdch prostriedkoch (napr. moto\u0161iator \u017dida Rotschilda v inscen\u00e1cii <i>Prorok Ilja<\/i>). Mohli by sme hovori\u0165 o \u201eludickosti\u201c z\u00e1bavnosti\/z\u00e1bavy v rozmanitom spektre tohto atypick\u00e9ho exteri\u00e9rov\u00e9ho priestoru. Viac sa experimentuje i s mo\u017enos\u0165ami hereck\u00e9ho v\u00fdrazu v zmysle ur\u010dit\u00e9ho prisp\u00f4sobovania sa, adaptovania na \u0161pecifick\u00fd typ prostredia. Herectvo je potom \u0161irokospektr\u00e1lne rozvinut\u00e9 do viacer\u00fdch dimenzi\u00ed. Plo\u0161ne sa exponuje do rozmanit\u00fdch sf\u00e9r hrac\u00edch pol\u00ed: hranie v ar\u00e9ne pomedzi publikum, hranie mimo terit\u00f3rium hracej plochy ar\u00e9ny, vyu\u017e\u00edvanie netradi\u010dn\u00fdch rozmiest\u0148ovan\u00ed hercov \u2013 ich vzdialenosti od seba navz\u00e1jom i od publika (komunik\u00e1cia prostredn\u00edctvom u\u017e spom\u00ednanej proxemiky). Vedie to k istej flexibilite hereckej zlo\u017eky v \u201enepravidelnom\u201c (exteri\u00e9rovom) priestore. Herci a here\u010dky Teatra Tatro na z\u00e1klade toho adekv\u00e1tne uplat\u0148uj\u00fa jednotliv\u00e9 prostriedky vyjadrovacieho apar\u00e1tu v s\u00favislosti s parametrami samotn\u00e9ho hracieho priestoru, \u010di u\u017e je to v maringotke, pouli\u010dnej sf\u00e9re, pod \u0161apitom, stanom, okolo neho, pr\u00edpadne bezprostredne pred n\u00edm a podobne. Tvorcovia tak dospievaj\u00fa k rozli\u010dn\u00fdm avant\u00faram, neraz i k extr\u00e9mnym poloh\u00e1m hereck\u00e9ho v\u00fdrazu, hyperbolick\u00e9mu (komick\u00e9mu) zv\u00fdraz\u0148ovaniu niektor\u00fdch akci\u00ed artistn\u00e9ho konania, r\u00f4znorod\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa jednozna\u010dne atrib\u00fatom komickosti, komediantstva v ich podan\u00ed.<\/p>\n<p>Ako sme u\u017e nieko\u013ekokr\u00e1t spom\u00ednali, zv\u00e1dza ich k tomu \u0161peci\u00e1lna priestorov\u00e1 kateg\u00f3ria, dispoz\u00edcie ko\u010dovnej divadelnosti s pozostatkami zab\u00fadanej, ba a\u017e vymiznutej teatraliz\u00e1cie v naj\u0161ir\u0161om pon\u00edman\u00ed. Ondrej Spi\u0161\u00e1k si ju \u201enostalgicky\u201c spr\u00edtom\u0148uje takmer v ka\u017edej inscen\u00e1cii a adekv\u00e1tne ju zd\u00f4raz\u0148uje predov\u0161etk\u00fdm v hereckej zlo\u017eke. Atrib\u00fat priestorovosti si jednozna\u010dne vy\u017eaduje by\u0165 a fungova\u0165 v \u0148om teatralizovane za ist\u00fdch okolnost\u00ed. Hereck\u00fd rezervo\u00e1r tvorcov Teatra Tatro je touto teatraliz\u00e1ciou doslova predimenzovan\u00fd. U\u017e samotn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 hercov je silne teatralizovan\u00e1 d\u00e1vkou revitalizovanej ko\u010dovnej (divadelnej) trad\u00edcie \u2013 odkazov na \u0148u so siln\u00fdm hyperbolizovan\u00fdm n\u00e1dychom. Re\u017eis\u00e9r Spi\u0161\u00e1k vehementne uprednost\u0148uje pr\u00e1ve kateg\u00f3riu z\u00e1bavnosti a teatraliz\u00e1cie ako nosn\u00fa a dominantn\u00fa str\u00e1nku kon\u0161tantnej poetiky Teatra Tatro.<\/p>\n<p>Netradi\u010dn\u00e9 vyu\u017eitie kateg\u00f3rie priestoru \u2013 situovanie celkov\u00e9ho hrania do vonkaj\u0161ieho ter\u00e9nu \u2013 je v ur\u010ditom zmysle \u00fanikom od konvenci\u00ed, pr\u00edstupov be\u017enej reperto\u00e1rovej praxe tzv. kamenn\u00fdch divadiel. Re\u017eis\u00e9rovi sa splnil sen aplikova\u0165 v tomto ko\u010dovnom type divadla niekdaj\u0161ie, prastar\u00e9 divadeln\u00e9 postupy, nanovo ich vzkriesi\u0165, revitalizova\u0165, ale ur\u010dite nie rekon\u0161truova\u0165. Preferuje hereck\u00e9 vyjadrovacie prostriedky, ktor\u00e9 pribli\u017ene prisl\u00fachaj\u00fa tak\u00e9muto typu divadelnosti, no rozhodne s inou \u00farov\u0148ou spektakul\u00e1rnosti.<\/p>\n<p>Pre poetiku Teatra Tatro je temer pr\u00edzna\u010dn\u00e1 aliancia hereckej zlo\u017eky s v\u00fdtvarnou str\u00e1nkou jednotliv\u00fdch predstaven\u00ed, ud\u00e1vanou v\u00fdrazn\u00fdm sc\u00e9nografick\u00fdm rukopisom v\u00fdtvarn\u00edka Franti\u0161ka Lipt\u00e1ka. Pr\u00e1ve v osobnostiach re\u017eis\u00e9ra Ondreja Spi\u0161\u00e1ka a v\u00fdtvarn\u00edka Franti\u0161ka Lipt\u00e1ka, ktor\u00ed s\u00fa s divadlom od jeho po\u010diatku, spo\u010d\u00edva z\u00e1ruka zachovania poetiky a humoru, tak bl\u00edzkych tvorbe Teatra Tatro.3 Preto sa aj kreat\u00edvne v\u00fdstupy tohto divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia zv\u00e4\u010d\u0161a orientuj\u00fa na zv\u00fd\u0161en\u00fa z\u00e1bavnos\u0165, teatraliz\u00e1ciu, \u201e\u013eudovos\u0165\u201c, intenz\u00edvnu hlu\u010dnos\u0165, v mnohom hyperbolizovan\u00e9 aspekty komediantskej rutiny, s ktor\u00fdmi s\u00fa sp\u00e4t\u00e9 prejavy \u201eteatr\u00e1ckeho\u201c herectva par excellence s ve\u013ekolepej\u0161ou v\u00fdpravnos\u0165ou najm\u00e4 v\u00fdtvarnej zlo\u017eky jednotliv\u00fdch inscen\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<p>T\u00fdmto sp\u00f4sobom sa st\u00e1va hereck\u00e1 tvorba \u010dasto ostenz\u00edvnou. \u010c\u00edm \u010falej, t\u00fdm viac je vystaven\u00e1 tlmo\u010diacej z\u00e1bavnosti, ludickosti, komickosti, ktor\u00e1 je v drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine<br \/>\ndominuj\u00faca. V\u00fdrazn\u00e1 str\u00e1nka je vonkaj\u0161ou exponovanou \u201eformou\u201c zjavne extrovertn\u00e9ho herectva \u2013 typov\u00e9ho, autorsk\u00e9ho, origin\u00e1lne prisp\u00f4soben\u00e9ho na ko\u010dovn\u00fa divadeln\u00fa prax. V\u00fdraznos\u0165 tak\u00e9hoto autenticky osobit\u00e9ho herectva je preto charakteristicky rozpoznate\u013en\u00e1 cez vonkaj\u0161ie znaky teatralizovanej komediantskej roviny prejavu vo v\u00e4\u010d\u0161ine inscen\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<p>Dominantn\u00fd zrete\u013e treba pris\u00fadi\u0165 najm\u00e4 kost\u00fdmovej str\u00e1nke s patri\u010dn\u00fdm vizu\u00e1lnym akcentom i znakov\u00fdm rozsahom. Od neho sa zjavne odv\u00edja transponovan\u00fd v\u00fdraz herca\/here\u010dky, ako napr\u00edklad v inscen\u00e1cii <i>Bianka Braselli, d\u00e1ma s dvoma hlavami <\/i>(1999). Cirkusantsk\u00e9 trikot\u00edny hercov a here\u010diek v trochu parodizuj\u00facom t\u00f3ne odr\u00e1\u017eali kontinu\u00e1lny t\u00f3n celkovej v\u00fdtvarnosti diela.<\/p>\n<p>Signifikantn\u00fdm nosite\u013eom komickosti v\u00fdrazu sa v pr\u00edpade Teatra Tatro st\u00e1va celkov\u00e1 v\u00fdtvarn\u00e1 koncepcia. Origin\u00e1lny vklad v\u00fdtvarn\u00edkov spolu s kost\u00fdmov\u00fdmi n\u00e1vrhmi tvoria z\u00e1kladn\u00fd rozmer komickej variety, koloritu i atmosf\u00e9ry v intenzifikovanej z\u00e1bavnosti. Treba tie\u017e zd\u00f4razni\u0165, \u017ee herci Teatra Tatro s\u00fa organicky zakomponovan\u00ed do celej v\u00fdtvarnej koncepcie. Markantnou hereckou prezent\u00e1ciou, situovan\u00edm, sebasc\u00e9novan\u00edm i konfigur\u00e1ciou v konkr\u00e9tnom v\u00fdtvarne rie\u0161enom priestore sa de facto st\u00e1vaj\u00fa charakteristick\u00fdmi predstavite\u013emi tzv. syntetick\u00e9ho herectva, symbiotick\u00e9ho s v\u00fdtvarne usp\u00f4soben\u00fdm priestorom.<\/p>\n<p>T\u00fdmto sp\u00f4sobom mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee imanentn\u00e1 z\u00e1bavnos\u0165 nie je determinovan\u00e1 \u201eiba\u201c navonok, t. j. vonkaj\u0161\u00edmi znakmi vizu\u00e1lnej relevancie (kost\u00fdmom, maskou, rekvizitou, pr\u00edp. \u010das\u0165ou sc\u00e9nografie), ale aj zvn\u00fatra hereckej postavy. Z\u00e1bavnos\u0165 vo svojej etickej z\u00e1va\u017enosti sa vo v\u0161eobecnom komediantskom rozmere t\u00fdka preva\u017ene postavy \u2013 z\u00e1sadnej tematickej kateg\u00f3rie, ktor\u00e1 je vo svojej podstate kore\u0148om, jadrom p\u00fatavej i zrkadliacej \u0161karedosti, komickosti, z\u00e1kernosti, hrie\u0161nosti, \u010di inej zgeneralizovanej \u013eudskej vlastnosti. Ondrej Spi\u0161\u00e1k sa k nej \u013eudsky stavia, vyzdvihuje ju, transponuje do preva\u017ene hyperbolizovan\u00fdch pol\u00f4h. Vdychuje postav\u00e1m inscenovan\u00fdch hier a predl\u00f4h realistick\u00fd, ba a\u017e hrubozrnne plastick\u00fd obraz, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 na prv\u00fd poh\u013ead z\u00e1bavne komick\u00fd, ale na druhej strane i desivo-katarzn\u00fd, tragikomick\u00fd, ba a\u017e groteskn\u00fd.<\/p>\n<p>Prostredn\u00edctvom tematickej kateg\u00f3rie postavy je sprostredkovan\u00fd v naakumulovanej forme \u013eudsk\u00fd osobnostn\u00fd typ s rysmi najv\u0161eobecnej\u0161ej abstrahovanej podoby. Hercom stelesnen\u00e1 postava sa de facto demon\u0161truje ostenz\u00edvnym hran\u00edm. Postava je antropologicky personalizovan\u00e1 \u2013 autenticky hercom tu a teraz realizovan\u00e1. Treba op\u00e4tovne zd\u00f4razni\u0165, \u017ee hercami Teatra Tatro je realizovan\u00e1 prostredn\u00edctvom komickosti v\u00fdrazu, resp. v\u00fdraznou komedi\u00e1lnou formou v celkovom komediantskom uchopen\u00ed. V\u00fdsledkom je origin\u00e1lna, osobit\u00e1 z\u00e1bavnos\u0165, ktor\u00fa nemo\u017eno poklada\u0165 za prvopl\u00e1nov\u00fa. Prispieva k tomu charakter exteri\u00e9rov\u00e9ho prostredia s cel\u00fdm sprievodom tzv. komediantskej v\u00fdzbroje \u2013 tradi\u010dn\u00e9ho, \u013eudsky naturalistick\u00e9ho, revitalizovan\u00e9ho herectva.<\/p>\n<p>Netreba opakova\u0165, \u017ee herci a here\u010dky Teatra Tatro predstavuj\u00fa napospol osobit\u00e9, svojr\u00e1zne \u013eudsk\u00e9 i hereck\u00e9 typy, ktor\u00fdmi doslova portr\u00e9tuj\u00fa, stv\u00e1r\u0148uj\u00fa svoje postavy priliehavou komickos\u0165ou niekedy hrubozrnn\u00e9ho (nie v\u0161ak vulg\u00e1rneho), pr\u00edp. naturalisticky \u010dist\u00e9ho vyznenia. Je viac ne\u017e ist\u00e9, \u017ee herci v kontexte hereckej pr\u00edpravy komplexne ovl\u00e1daj\u00fa rad zru\u010dnost\u00ed, techn\u00edk, resp. \u0161irokospektr\u00e1lnych prakt\u00edk, ak\u00fdmi s\u00fa povedzme \u017eonglovanie, cirkusov\u00e9 artistick\u00e9 prvky, akrobacia, b\u00e1bkov\u00e9 hereck\u00e9 postupy, ako to uk\u00e1zali napr\u00edklad v u\u017e spom\u00ednanej inscen\u00e1cii <i>Bianka Braselli, d\u00e1ma s dvoma hlavami <\/i>(1999). Je evidentn\u00e9, \u017ee navonok s\u00fa ist\u00e9 postupy revitalizovan\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 je v nich uplatnen\u00e1 i rovina par\u00f3die, resp. intertextu\u00e1lneho nadv\u00e4zovania. Herci tlmo\u010dia intenz\u00edvne zosilnen\u00fa parodizuj\u00facu i karikuj\u00facu polohu stv\u00e1r\u0148ovan\u00fdch komick\u00fdch post\u00e1v \u010di komick\u00fdch fig\u00farok v zna\u010dne hyperbolizovanom n\u00e1dychu. D\u00f4kladne transponuj\u00fa na sc\u00e9nu interpretovan\u00e9 postavy s d\u00f4razom na ich plasticky zn\u00e1zornen\u00fd naturel, mentalitu, charakter.<\/p>\n<p>Mo\u017eno s istotou poveda\u0165, \u017ee ich hereck\u00e1 kresba (v sp\u00f4soboch a modalit\u00e1ch hereckej tvorby v experiment\u00e1lnom divadelnom laborat\u00f3riu Teatra Tatro) je v samotn\u00fdch z\u00e1kladoch realistick\u00e1.4 V\u00fdkony niektor\u00fdch hercov a here\u010diek (v hist\u00f3rii Teatra Tatro sa ich vystriedalo okolo stovky) s\u00fa preto priame, bezprostredn\u00e9, s ur\u010ditou d\u00e1vkou drastickej, naturalistickej komiky. Z\u00e1rove\u0148 s\u00fa i osobito, origin\u00e1lne sugest\u00edvne, najm\u00e4 silou prieraznosti, otvorenou priamos\u0165ou, osobnostn\u00fdm vkladom, resp. fluidom osobnosti. Rovnako je v nich pr\u00edzna\u010dn\u00e1 spom\u00ednan\u00e1 z\u00e1bavnos\u0165 v \u0161ir\u0161om spektre prejavov konkr\u00e9tne aplikovan\u00e9ho komediantstva par excellence. Ovl\u00e1daj\u00fa ho nato\u013eko, \u017ee prostredn\u00edctvom neho vpl\u00fdvaj\u00fa na r\u00f4znorod\u00e9 publikum s \u010dist\u00fdm hum\u00e1nnym, eticko-relevantn\u00fdm posolstvom\/odkazom. Herci Teatra Tatro disponuj\u00fa touto katarzne umnou schopnos\u0165ou metamorf\u00f3zy, vedia prech\u00e1dza\u0165 od veselohern\u00e9ho r\u00e1zu k tragicky smeruj\u00facim odtie\u0148om katarznej relevancie. Hereck\u00fd um predstavite\u013eov divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia dok\u00e1\u017ee v\u0161eobecne rozosmia\u0165, ale aj katarzne o\u010disti\u0165 par excellence.<\/p>\n<p>Ako z vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9ho vypl\u00fdva, jednotliv\u00ed hereck\u00ed predstavitelia Teatra Tatro patria v r\u00e1mci slovenskej divadelnej kult\u00fary k \u0161pecifickej kateg\u00f3rii hercov. Jednozna\u010dne sa vyhra\u0148uj\u00fa v celkovom \u0161t\u00fdle, type divadelnosti a adekv\u00e1tne i v hereck\u00fdch technik\u00e1ch a pr\u00edstupoch. \u010casto je v\u0161ak probl\u00e9m v zaraden\u00ed kolekt\u00edvu hercov tohto divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia. Kam vlastne zatriedi\u0165 t\u00fato skupinu ojedinel\u00fdch hercov? K \u010dinohre, pouli\u010dn\u00e9mu divadlu, b\u00e1bkov\u00e9mu divadlu, syntetick\u00e9mu divadlu, nez\u00e1visl\u00e9mu divadlu? Z h\u013eadiska vyprofilovanej poetiky Teatra Tatro mo\u017eno hovori\u0165 o ist\u00fdch technik\u00e1ch a postupoch typu ko\u010dovn\u00e9ho (mobiln\u00e9ho) divadla so svojr\u00e1znou filozofiou \u2013 aby div\u00e1ci nechodili do divadla, ale divadlo za nimi do od\u013eahl\u00fdch perif\u00e9ri\u00ed.5 Dodnes sa predstavenia Teatra Tatro vyskytuj\u00fa v nepravidelnom ter\u00e9ne exteri\u00e9rov\u00e9ho prostredia. S\u00fa to napr\u00edklad ran\u010de, parky, festivalov\u00e9 priestranstv\u00e1, vidiek, l\u00faky, sala\u0161e, lazy, ulice, n\u00e1mestia i \u0161t\u00fadiov\u00e9 interi\u00e9ry, maringotky a podobne. V t\u00fdchto vonkaj\u0161\u00edch podmienkach divadla vonku, t. j. divadla pod hol\u00fdm nebom \u2013 bez vymo\u017eenost\u00ed person\u00e1lu a technick\u00e9ho z\u00e1zemia kamenn\u00e9ho reperto\u00e1rov\u00e9ho divadla \u2013 sa hranie modifikuje, \u010diasto\u010dne sa prisp\u00f4sobuj\u00fac exteri\u00e9rov\u00fdm limitom a mo\u017enostiam. \u010co sp\u00f4sobuje opustenie konven\u010dn\u00fdch divadeln\u00fdch priestorov? Markantne sa likviduje rampa (javiskovo-h\u013eadiskov\u00e1 konfigur\u00e1cia v striktnom oddelen\u00ed dvoch vz\u00e1jomn\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch t\u00e1borov \u2013 \u00fa\u010dinkuj\u00facich a div\u00e1kov). Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa zvy\u0161uje zjavn\u00e1 interakt\u00edvnos\u0165, ktor\u00e1 je d\u00f4sledkom evidentn\u00e9ho priamej\u0161ieho pribl\u00ed\u017eenia hrania v\u010faka neexistencii d\u00f4verne zn\u00e1mej rampy z be\u017en\u00fdch inscena\u010dn\u00fdch postupov. To prid\u00e1va na celkovej antiiluz\u00edvnosti, na ktorej re\u017eis\u00e9r Spi\u0161\u00e1k s\u010dasti stavia. V ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161om rozmere to otv\u00e1ra dvere autenticite v bezprostrednom dotyku, bl\u00edzkosti divadla ako doslova interkult\u00farneho dial\u00f3gu, vz\u00e1jomnosti. Ide o akt stretnutia, komunika\u010dn\u00fa baz\u00e1lnu \u013eudsk\u00fa situ\u00e1ciu v podan\u00ed \u010dlenov Teatra Tatro. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch ide o r\u00f4zne mechanizmy poz\u00fdvania publika, v in\u00fdch zase o tesn\u00e9 prepojenie (v enormnej bl\u00edzkosti \u00fa\u010dinkuj\u00facich a div\u00e1kov), o vz\u00e1jomn\u00fa komunik\u00e1ciu \u201etu a teraz\u201c v svojr\u00e1znej, \u0161pecifickej, exteri\u00e9rovej situ\u00e1cii.<\/p>\n<p>Herectvo v takomto nez\u00e1vislom prostred\u00ed, resp. v kontexte nez\u00e1vislej divadelnej kult\u00fary, je v ur\u010ditom zmysle \u201ealternat\u00edvne\u201c, nez\u00e1visl\u00e9, revitalizovan\u00e9, osobit\u00e9, in\u00e9, adaptovan\u00e9 de facto do prostredia takejto ko\u010dovnej divadelnej praxe. Nesporne pre\u0148 existuj\u00fa \u0161peci\u00e1lne po\u017eiadavky \u2013 napr\u00edklad dok\u00e1za\u0165 fungova\u0165 v ne\u0161tandardn\u00fdch podmienkach, zvl\u00e1dnu\u0165 arzen\u00e1l techn\u00edk ko\u010dovnej divadelnej praxe, nehovoriac o fyzickej i psychickej odolnosti, predispoz\u00edcii pre toto neobvykl\u00e9 divadelno-hereck\u00e9 remeslo.<\/p>\n<p>\u0164a\u017ekosti so zara\u010fovan\u00edm, kategoriz\u00e1ciou herectva v Teatro Tatro vypl\u00fdvaj\u00fa aj z toho, \u017ee sa jeho \u010dlenovia raz uberaj\u00fa k interpretovaniu rozmanit\u00fdch liter\u00e1rnych a dramatick\u00fdch predl\u00f4h (M. de Ghelderode, W. Shakespeare, M. \u0160t\u011bdro\u0148 \u2013 U. Uhde, R. Putzlache \u2013 O. Spi\u0161\u00e1k, J. Weiss \u2013 O. Spi\u0161\u00e1k, T. Slobodzianek, M. Bulgakov a i.), inokedy zotrv\u00e1vaj\u00fa pri princ\u00edpoch improviz\u00e1cie, resp. pri pouli\u010dn\u00fdch divadeln\u00fdch postupoch. Vych\u00e1dza n\u00e1m z toho ist\u00e1 univerz\u00e1lnos\u0165 herectva Teatra Tatro, ktor\u00e9 vykazuje zjavn\u00e9 n\u00e1roky na ka\u017ed\u00e9ho z hercov a here\u010diek \u2013 by\u0165 flexibiln\u00fd, disponovan\u00fd, \u0161irokospektr\u00e1lny pre variabiln\u00fd rozsah foriem, druhov, \u0161t\u00fdlov, typov divadla, pri spracovaniach rozli\u010dn\u00fdch dramatick\u00fdch i nedramatick\u00fdch, autorsk\u00fdch predloh\u00e1ch a podobne. Hereck\u00ed predstavitelia tohto divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia s\u00fa na tak\u00fato rozmanitos\u0165 pripraven\u00ed. To rob\u00ed z Teatra Tatro raritu medzi ostatn\u00fdmi nez\u00e1visl\u00fdmi divadeln\u00fdmi zdru\u017eeniami na Slovensku.<\/p>\n<p><b>ACTING IN TEATRO TATRO<br \/>\n<\/b><b>Miroslav BALLAY <\/b> <\/p>\n<p>In his paper, the author deals with the issues of acting in the context of the theatre company Teatro Tatro poetics. He focuses on the nature and typology of acting in its theoretical and generalizing form and is interested in unique variability of expression in acting, highly heterogeneous, flexible and wide-ranging. The author functionally categorizes acting primarily in terms of spatial dimension as well as thematic categories of character and directing. He pays attention to its entertaining nature in broader horizon.<\/p>\n<p><em>T\u00e1to pr\u00e1ca bola podporen\u00e1 Agent\u00farou na podporu v\u00fdskumu a v\u00fdvoja na z\u00e1klade zmluvy APVV-0619-10. <\/em><\/p>\n<p><em>1 SCHERHAUFER, Peter. Takzvan\u00e9 pouli\u010dn\u00ed divadlo. Brno : JAMU, 2002. ISBN 80-85429-72-1, s. 119.  <\/em><\/p>\n<p><em>2 Proxemika pod\u013ea slovensk\u00e9ho teatrol\u00f3ga Milo\u0161a Mistr\u00edka \u201e\u2026\u0161tuduje medzi\u013eudsk\u00fa komunik\u00e1ciu, vy- jadrovanie a prenos em\u00f3ci\u00ed a my\u0161lienok prostredn\u00edctvom priestorov\u00fdch vz\u0165ahov.\u201c In MISTR\u00cdK, Milo\u0161. Ana- l\u00fdzy hereckej synt\u00e9zy. Bratislava : T\u00e1lia-press, 1995. ISBN 80-85718-24-3, s. 137.<\/em><\/p>\n<p><em>3 SPI\u0160\u00c1K, Ondrej. O n\u00e1s. (Online.) [Cit. 14. 7. 2014]. Dostupn\u00e9 na http:\/\/www.teatrotatro.sk\/o-nas\/.<\/em><\/p>\n<p><em>4 Kde inde m\u00f4\u017ee by\u0165 naturalizmus dotiahnut\u00fd do extr\u00e9mnych rozmerov, ako v natur\u00e1lne bezprostrednom, \u201e\u017eivom\u201c exteri\u00e9rovom prostred\u00ed? M\u00e1me t\u00fdm na mysli, \u017ee de facto pr\u00edrodn\u00e9 prostredie so svojimi neo\u010dak\u00e1van\u00fdmi, poveternostn\u00fdmi faktormi m\u00f4\u017ee vpl\u00fdva\u0165 na charakter hereckej prezent\u00e1cie.<\/em><\/p>\n<p><em>5 Vidie\u0165 v tom ak\u00fasi obdobu niekdaj\u0161ieho divadeln\u00e9ho turn\u00e9, ktor\u00e9 \u201e\u2026sl\u00fa\u017ei tie\u017e na \u0161\u00edrenie kult\u00fary (\u2026) herci cestuj\u00fa z mesta do mesta \u2013 divadlo je mestsk\u00fdm javom \u2013 a ich pr\u00edchod, ktor\u00fd naru\u0161\u00ed ospal\u00fa atmosf\u00e9ru, sa v\u0161ade st\u00e1va udalos\u0165ou.\u201c In BANU, Georges. Divadlo alebo naplnen\u00fd okamih. Bratislava : T\u00e1lia-press, 1998. ISBN 80-85455-42-0, s. 131 \u2013 136.<\/em><\/p>\n<\/div>\n<\/article>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<footer id=\"colophon\" class=\"site-footer\" role=\"contentinfo\">\n<div class=\"site-info\"><\/div>\n<\/footer>\n<\/div><div class=\"toggle-links align_default\"><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-more\">\u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><a href=\"javascript:void(0)\" class=\"toggle-show-less\">Menej<\/a><\/div><\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_1 type_text has_text_color\"><p>MIROSLAV BALLAY<\/p>\n<\/div><div class=\"w-post-elm post_custom_field usg_post_custom_field_2 type_text has_text_color\"><p>\u00dastav divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akad\u00e9mie vied, Bratislava <\/p>\n<\/div><\/div>\t\t<\/div>\r\n\t<\/article>\r\n<\/div><div class=\"w-grid-preloader\"><div class=\"g-preloader type_1\">\r\n\t<div><\/div>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\t<div class=\"w-grid-json hidden\" onclick='return {&quot;action&quot;:&quot;us_ajax_grid&quot;,&quot;ajax_url&quot;:&quot;https:\\\/\\\/www.teatrotatro.sk\\\/wp-admin\\\/admin-ajax.php&quot;,&quot;infinite_scroll&quot;:0,&quot;max_num_pages&quot;:3,&quot;pagination&quot;:&quot;none&quot;,&quot;permalink_url&quot;:&quot;https:\\\/\\\/www.teatrotatro.sk\\\/en\\\/wp-json\\\/wp\\\/v2\\\/pages\\\/8868\\\/&quot;,&quot;template_vars&quot;:{&quot;columns&quot;:&quot;2&quot;,&quot;exclude_items&quot;:&quot;none&quot;,&quot;img_size&quot;:&quot;default&quot;,&quot;ignore_items_size&quot;:false,&quot;items_layout&quot;:&quot;8322&quot;,&quot;items_offset&quot;:&quot;1&quot;,&quot;load_animation&quot;:&quot;none&quot;,&quot;overriding_link&quot;:&quot;none&quot;,&quot;post_id&quot;:8868,&quot;query_args&quot;:{&quot;post_type&quot;:[&quot;us_testimonial&quot;],&quot;post_status&quot;:[&quot;publish&quot;],&quot;posts_per_page&quot;:&quot;10&quot;},&quot;orderby_query_args&quot;:{&quot;orderby&quot;:{&quot;date&quot;:&quot;DESC&quot;}},&quot;type&quot;:&quot;grid&quot;,&quot;us_grid_ajax_index&quot;:1,&quot;us_grid_filter_params&quot;:null,&quot;us_grid_index&quot;:1,&quot;_us_grid_post_type&quot;:&quot;us_testimonial&quot;,&quot;lang&quot;:&quot;en&quot;}}'><\/div>\r\n\t<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div><\/section>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Abstrakt: Autor sa v pr\u00edspevku venuje problematike herectva v kontexte poetiky divadeln\u00e9ho zdru\u017eenia Teatro Tatro. Zameriava sa na charakter a typol\u00f3giu samotnej hereckej zlo\u017eky v teoretickej, zov\u0161eobec\u0148uj\u00facej podobe. Zauj\u00edma ho osobit\u00e1 v\u00fdrazov\u00e1 variabilnos\u0165 v herectve, ktor\u00e9 je svojou znakovos\u0165ou zna\u010dne heterog\u00e9nne, flexibiln\u00e9, \u0161irokospektr\u00e1lne. Autor funk\u010dne kategorizuje hereck\u00fa zlo\u017eku najm\u00e4 z aspektu priestorovej dimenzie, tematickej kateg\u00f3rie...","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/8868"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8868"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/8868\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9014,"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/8868\/revisions\/9014"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.teatrotatro.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8868"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}